Citáty o vzdelaní a inteligencie

„Škola síce ľudí učí, ako sa má premýšľať, nenaučí ich však samostatne rozmýšľať - na to musí prísť každý sám.“

„Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to, čo dokážeš v živote.“

„Dúfam, že sa zamiluješ do života. Dúfam, že si raz za čas natrháš čerstvé kvety a prečitaš knihu. A uvedomíš si, že život nie je o nejakom komentári od chlapca, na ktorého si o pár rokov ani nespomenieš. Dúfam, že budeš vzorom, že budeš mať partiu najlepších priateľov - a že sa možno občas spolu dostanete aj do problémov. Dúfam, že si vytvoriš hodnotné spomienky, krásne fotky a jediná bolesť, ktorú budeš cítiť, je tá z veľkého smiechu. Dúfam, že preplávaš oceány a pocitiš špinu pod nechtami počas škriabania sa na ten najvyšší kopec. Dúfam, že spoznáš silu úprimného šťastia a že rozoznáš rozdiel medzi múdrosťou a jednotkami na vysvedčeni- Dúfam, že pochopíš, že môžeš byť čímkoľvek, o čom snivaš. Dúfam, že nebudeš iba sedieť a sťažovať sa na to, čo sa má zmeniť. Dúfam, že ty sám budeš tou zmenou.“

„Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma spýtala, čím chcem byť, keď vyrastiem. Povedal som "šťastný". Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“

„Dieťa vzdelávané iba školou je nevzdelané dieťa.“

„Modlitba je pokora človeka pred Bohom; viera je pokora rozumu, ktorý sa vzdáva vlastnej mienky; poslušnosť je pokora vôle z lásky k Bohu; čistota je pokora tela podrobujúceho sa duchu; umŕtvovanie je pokora zmyslov; pokánie je pokora všetkých vášní, prinesených ako obeta Pánovi.“

„Tam, kde je duchovné poznanie, je aj slobodná vôľa.“

„Pravým znakom inteligencie nie sú vedomosti, ale predstavivosť.“

„Od učenia ešte nikto nezomrel, ale načo riskovať.“

„Múdrosť ešte nikdy z nikoho neurobila fanatika, ale učenie áno.“

„Dno osudu je hlbšie, ako sa dokáže prekopať rozum….“

„Ten, kto ovláda svoje vášne, je otrokom rozumu.“

„Pravdu môže hovoriť každý hlupák, ale k dobrému klamaniu je treba istej inteligencie.“

„Múdrosť nie je výsledkom štúdia, ale celoživotného snaženia o jej získanie.“

„Ženské logika je víťazstvom pudu nad rozumom.“

„Herci sú nositeľmi zmeny. Film, divadelné predstavenie, hudobné dielo alebo kniha môžu priniesť zmenu. Dokážu zmeniť svet.“

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

„Na svete je toho o toľko viac ako len hľadať niekoho, kto ťa bude chcieť, alebo byť smutný kvôli niekomu, kto ťa nechce. Môžeš stráviť nádherné chvíle objavovaním seba samého bez toho, aby si dúfal, že sa do teba po ceste niekto zamiluje, a nemusi to byť bolestivé ani prázdne. Potrebuješ sa naplniť láskou. Nie čakať, kým to urobi niekto druhý. Stať sa celistvou osobnosťou sám o sebe. Choď a zaži dobrodružstvá, zaspí v lese s priateľmi, potuluj sa po meste v noci, sadni si sám do kaviarne, nechaj lístok s odkazom v požičanej knihe, vyobliekaj sa sám pre seba, buď k ľuďom štedrý, veľa sa usmievaj. Rob všetky veci s láskou, ale nehľadaj vo všetkom romantiku, ako by sa bez nej nedalo žiť. Ži pre seba a buď šťastný sám so sebou. Nie je to o nič menej nádherné, sľubujem.“

„Nikto sa ešte nikdy nepodpísal do knihy mŕtvych sám.“