Citáty o úspechu a šťastia

„Kto má peniaze, nemusí svoje deti milovať, stačí len, keď im kúpi to, čo iné deti nemajú.“

Dušan Radovič (1922–1984) srbský básnik

„Vždy som mal peniaze, vyšlo mi"pivo a vodka.“

Juraj Berger

„Perfektný muž nie je ten, ktorý má svaly, veľa peňazí, najnovšie auto. Perfektný muž je ten, ktorý robí všetko pre to, aby ťa videl usmievať sa.“

monika567

„Ak vieš používať peniaze, slúžia ti, ak nevieš, vládnu nad tebou; Jedným peniaze slúžia a druhí slúžia peniazom.“

Publilius Syrus latinský spisovateľ

„Nebuďte smutní, keď stratíte peniaze. Určite ich niekto nájde.“

Marián Palko

„Vzťahy medzi ľuďmi majú cenu len dovtedy, kým sa nezačnú vyjadrovať peniazmi.“

Stano Verešvársky (1958)

„Je to chlieb hladného, ktorý u teba plesnivie, oblečenie nahého, ktoré máš pod zámkom, čižma bosého, ktorú ty nenosíš ale ju máš, peniaz chudobného, ktorý máš zakopaný.“

Bazil Veľký (329–379) kresťanský svätý

„Žena, ktorá nevie byť šťastná doma, nebude šťastná nikde.“

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828–1910) ruský spisovateľ

„Manželstvo je obdobie ľudskej existencie, keď je žena šťastná a muž ženatý.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

„Úspech je dieťaťom dvoch rodičov: vytrvalosti a presnosti.“

Orison Swett Marden (1850–1924) americký spisovateľ

„Najšťastnejšími okamihmi môjho života, bolo tých pár, ktoré som prežil doma, v kruhu svojej rodiny.“

Thomas Jefferson (1743–1826) 3. Prezident Spojených štátov amerických

„Šťastná rodina, nie je ničím iným, než predčasným nebom.“

George Bernard Shaw (1856–1950) írsky dramatik

„Snívam o mojej maľbe a potom maľujem svoj sen.“

Vincent Van Gogh (1853–1890) holandský post-impresionistický maliar

„Skutočné šťastie je užívať si prítomnosť bez obáv z toho, čo prinesie budúcnosť.“

Seneca (-4–65 pred n. l.) rímsky stoický filozof, štátnik a dramatik

„Chcieť byť niekým iným je plytvanie vlastnou osobnosťou.“

Kurt Cobain (1967–1994) americký hudobník a umelec

„Neprosíme o šťastie, len o trochu menej bolesti.“

Charles Bukowski (1920–1994) americký spisovateľ

„Šťastie tvojho života záleží na druhu tvojich myšlienok.“

Marcus Aurelius (121–180) vládca starovekého Ríma

„Nikdy nie si príliš starý na to, aby si si vytýčil ďalší cieľ alebo začal snívať nový sen.“

Clive Staples Lewis (1898–1963) obhajca kresťanstva, románopisec a medievalista

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik