Citáty na tému zmätok

„Pravda je to, čo zjednodušuje svet a nie to, čo vytvára zmätok.“

„Svet je plný zmätku, hľaď, aby si sa mu nepodobal…“

„Riešenie je v tebe. Je nad slnko jasnejšie, ale ty ho nevidíš pre temnotu, do ktorej ťa vrhlo utrpenie. Nezabúdaj na všetko krásne, čo máš a čo na teba stále čaká na konci tohto zmätku. Budeš potrebovať všetku svoju odvahu, aby si odolal prudkému náporu zúfalstva. Ale zachovaj si pokoj a nádej. Nahliadni do svojho vnútra, príbytku mieru.“

„Priateľ, ktorý s nami dokáže mlčať vo chvíli zúfalstva alebo zmätku, ktorý s nami dokáže zostať v hodine smútku a straty, ktorý dokáže tolerovať neznalosť.. neuzdravenie, nevyliečenie... to je priateľ, ktorému na nás záleží.“

„Ja si myslím, že sliepky patria na dvor, nech tam hrabú a nech tam nerobia zmätok medzi normálnymi ľuďmi.“

„Mlčanie nie je cnosť ani hluk nie je hriech. Je to tak. Lenže hluk, zmätok a ustavičný zhon modernej spoločnosti sú prejavom v nej panujúceho ovzdušia a jej najväčších hriechov: ateizmu a beznádeje.“

„Wethernov zákon o tvorení mienky: Predpoklady vždy rodia zmätky.“

„Snažím sa zostať v neustálom stave zmätku už len kvôli výrazu, ktorý mi to zanecháva na tvári.“

„Prameň všetkých zmätkov u nás je strach jedných a hlúposť ostatných.“

„To čo teraz urobila vláda v zastúpení prezidenta republiky, je dôkazom toho, že má veľký strach. Že má veľký strach, nečisté svedomie, veľké maslo na hlave a ja predpokladám, že budú nasledovať možno ešte ďalšie upresnenia, na konci ktorých už bude amnestia na meno alebo na mená. S blížiacim sa termínom volieb jednoducho tento strach a zmätok vo vládnej koalícii narastá. Chcem Vás ubezpečiť, že SDK využije akúkoľvek škulinu v zákonoch, aby sa k tomuto alebo aby sa k týmto príbehom, ktoré sú pod amnestiou známych príbehoch s politickým pozadím, aby sa mohla vrátiť.“

„Ani hlúpi ľudia neurobili na svete toľko zmätkov, koľko múdri ľudia, ktorí si boli príliš istí svojou múdrosťou a spoliehali sa iba na ňu.“

„Pravda sa rýchlejšie vynorí z chyby ako zo zmätku.“

„Slová jednoducho rozum znásilňujú a všetko uvádzajú do zmätka, a ľudí zvádzajú k nespočetným a zbytočným sporom a myšlienkam.“

„Čím je nepokoj väčší, tým viac treba vládnuť. Vychádzajúc z ohromného zmätku, ktorý sa presadzuje, predovšetkým treba vrátiť krajinu k práci. Ale prvou podmienkou je, aby pracujúci mohli žiť.“

„Nechci urobiť zo sveta kláštor, pretože by to bol zmätok… Nechci však ani z Cirkvi urobiť svetský spolok, pretože by to bola zrada.“

„Nerozhodnosť je škodlivejšia, ako to, keď niečo urobíme zle. Sú ľudia, ktorí sa nedokážu rozhodovať, ktorí vo všetkom potrebujú vonkajšiu pohnútku a príčinou toho často nie je natoľko zmätok úsudku ako nedostatok vôle.“

„Vyrovnanosť múdrych je len umenie nedať najavo svoje zmätky.“

„Bez rozumu statky vychodia na zmätky.“

„Nie je taký zmätok ako zmätok jednoduchej mysle...“

„Jej zmätok ho upokojil a on zabudol na ostych; okrem toho, aj tí najostýchavejší muži dokážu byť za mesačného svitu niekedy celkom odvážni.“

„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“

„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“

„Jedného dňa začne všetko dávať dokonalý zmysel. Takže teraz sa zasmejte na zmätku, usmievajte sa cez slzy, buďte silní a stále si pripomínajte, že všetko sa deje z nejakého dôvodu.“