Citáty na tému trvanie

„Nezaťažujte lásku ešte i sľubmi vernosti! Je toho až príliš, ak je zaťažená už len sľubmi trvania.“

„Čo je aj ten najšťastnejší človek bez viery? Krásny kvet v pohári vody, bez koreňov a trvania.“

„Nádej je iskra, ktorá je schopná zapáliť svet trvania, a tým i trvanie sveta.“

„Pravá skutočnosť je tá, ktorú ostatní nazývajú fantáziou, má dlhšie trvanie, než čisto obchodné myslenie všedného dňa.“

„Čas prichádza z budúcnosti, ktorá neexistuje, je v prítomnosti, ktorá nemá žiadne trvanie, a odchádza do minulosti, ktorá prestala existovať.“

„Dôležitá je kvalita života, nie jeho trvanie.“

„Trvanie života závisí od vonkajších vecí, nie odo mňa. Ale mne prislúcha prežiť celý čas, ktorý som dostal.“

„V demokratických krajinách nemôže vystupovať duch absolutizmu v rúchu nacistického totalitarizmu a rasizmu. Preto ho v londýnskej československej emigrácii veľkňazi Benešovho absolutizmu prispôsobili demokratickej terminológii a demokratickým metódam. Pomenovali ho "řízenou demokracií", pričom miesto Führera nahrádzajú "legitímnym" prezidentom republiky, s trvaním prezidentskej funkcie "až do roztrhania". Msgr. Šrámek vie veľmi dobre, že dr. Edvard Beneš podal dňa 5. októbra 1938 zo svojej prezidentskej funkcie bezpodmienečnú a bezvýhradnú demisiu, s výslovným oddôvodnením, že nechce byť prekážkou pri prevádzaní Mníchovskej dohody, ktorú sám prijal. To však dr. Benešovi a Šrámkovej vláde nevadí. Nemôžu potrebovať, že sa dr. Beneš dňa 5. októbra 1938 vzdal prezidentstva, a preto hlásajú, že demisia dr. Beneša je proste neplatná. On je prezidentom i naďalej. Čo nemôžu potrebovať, to proste neexistuje. Ale chyba lávky! O platnosti Benešovej demisie rozhoduje akt dr. Beneša a nie náhľad Msgr. Šrámka a jeho druhov. A tento akt nenesie nijakú stopu donucovacieho tlaku a násilia. Naopak, dr. Beneš sa jasne a výslovne osvedčil, že podal demisiu dobrovoľne, "ze svého osobního přesvědčení". To je to, čo sa právom vyčíta dr. Benešovi. Veď nemusel vykladať, že odchádzal dobrovoľne. Práve tento fakt svedčí o tom, že dr. Beneš nielenže nepodal svoju demisiu pod nátlakom, ale ani nechcel, aby jeho odstúpenie bolo pokladané za vynútené. Je to táto skutočnosť, čo dáva tvrdeniu o vynútenej demisii bezohľadné dementi. A aby sám dokumentoval, že naozaj prestal byť prezidentom ČSR a že sa za žiadneho ústavného prezidentna naďalej nepokladá, dňa 30. novembra 1938, t. j. dva mesiace po svojej demisii, písomne blahoželal dr. Emilovi Háchovi k jeho zvoleniu za prezidenta ČSR.“

„Náš život má krátke trvanie, je však dostatočne dlhý na to, aby sme žili mravne a čestne.“

„Všetky bytosti, ktoré sa milujú, majú osudovú krásu, krásu trvania, krásu prvku.“

„Láska k druhému je metóda, ako našej sebeláske zabezpečiť ďalšie trvanie.“

„Občas sa krátke trvanie šťastia vynahradí jeho veľkosťou. Šťastena sa unaví dlho nosiť na pleciach toho istého človeka.“

„Kto sa stará len o budúcnosť, je menej predvídavý ako ten, kto sa stará len o okamih, lebo sa nestará ani o ten okamih, ale len o jeho trvania.“

„Dlhé šťastie sa stráca už len svojím trvaním.“

„Trvanie našich vášni nezávisí na nás práve tak ako dĺžka nášho života.“

„Ranný dážď, ženský plač a psie krívanie nemá dlhé trvanie.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou.“

„Kultúra existuje iba potiaľ, pokiaľ sa snaží, pokiaľ ustavične zápasí o poľudštenie človeka, o medziľudské porozumenie. Jej vyspelosť sa nemeria iba intelektuálnymi a tvorivými výkonmi, ale práve jej trvalým a nepremenným zmyslom, jej ustavičným dotykom s individuálnym človekom v národnom či nadnárodnom kolektíve - práve ustavičnosť onoho dotyku, jeho vytrvalé trvanie je nádejou ľudstva, dnes už vari jedinou a poslednou. ... Dodatočne - mnohé veci stíhame iba dodatočne - čítam jednu z podôb takejto vzbury, francúzskeho možno význačného a možno iba známeho maliara Jeana Dubuffeta: „Umelecká tvorba, ktorá základným spôsobom neodsúdi kultúru, ktorá neukáže na jej prázdnotu a nezmyselnosť, nám v ničom nepomôže.“ Vždy pri takýchto vzburách, a poznáme ich mnoho v našom i iných storočiach, ide nie o podstatu kultúry, ale práve o jej konkrétnu podobu, o podobu jej obmedzení, ktoré sa uskutočňujú niekedy železnou rukou štátnej moci a inokedy akoby zamatovou rukou trhových vzťahov, a ešte inokedy opätkom univerzálnej ideológie.“