Citáty na tému stovka

„Ak sa čitateľovi zdá, že z niektorých mojich slov cítiť pýchu, znamená to, že s mojím hľadaním nie je niečo v poriadku, že som nevidel záblesky pravdy, ale prelud. Nech zahynú stovky takých, ako som ja, ale pravda nech zvíťazí.“

„Pes je priateľ človeka, ale stovku nepožičia.“

„Oproti jednej žene, ktorá nás inšpiruje k niečomu dobrému, sú ich stovky, ktoré nám vnukajú hlúposti.“

„Zákon haliera je rovnaký ako zákon stovky.“

„Aj ten najlepší vládca má vždy na svedomí stovky mŕtvych.“

„Desiatky, stovky bláznov chodia po slobode, pretože vaša nevedomosť ich nedokáže rozlíšiť od zdravých. Prečo potom ja a títo, hľa, nešťastníci musia tu sedieť za všetkých ako obetné baránky?“

„Keďže láska nie je vec, neprídeme o ňu, keď ju dávame. Môžme svoju lásku úplne odovzdať stovkám ľudí, a predsa si uchovať tú istú lásku, čo sme mali na začiatku.“

„Nemyslím na slovo každé a na akékoľvek slovo, ale na slovo prebolené a vybolené mnohými trýzňami, mnohými rozpakmi a veľkými zápasmi o pravdu a jej vlastne dieťa: krásu; myslím na slovo, z ktorým stojí život; na slovo takých Baudelairov, Apollinariov, Verlainov, Rilkov, Lermontovov až Jeseninov a Majakovských, Jankov Kráľov atď. atď. aby som spomenul nosné stĺpy tejto budovy, ktorá zo slov zložená, je najskvelejším a najbezpečnejším činom vekov. Je pravda, že slovo samo nelieči, a že na bolesti, na ktorú som myslel a na ktorú ste, dúfam, mysleli i vy pri pohľade na obrazy tej stovky básní, ktoré som napísal, je slovo liekom príliš slabým. Ale myslite na nosnosť slova, ktoré sa môže strať grandióznym činom s liečivom - a ešte viac - uzdravujúcou silou, ako sa idea stáva mocou, keď si osvojí húfy.“

„Ak dožiješ stovky, máš to mať. Len veľmi málo ľudí umiera po tomto veku.“

„Niektorí boli predurčení stať sa hviezdami, iní sa smú pokúsiť dotknúť sa ich, na krátky moment pocítiť ich žiaru. No sú aj takí, ktorí môžu len hľadieť na ne s obdivom v očiach, vzdialení stovky kilometrov.“

„Nech záhrada prebudenia nášho srdca rozkvitne stovkami kvetov.“

„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“

„Po svete sú stovky ciest, no len jedna býva pravá, keď sa necháš srdcom viesť, tak za lístok bude zľava!“