Citáty na tému obec

„Základnou podmienkou dobrého života v obci je vláda zákonov, nie ľudí.“

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

„Spravodlivosť spočíva v tom, že neprekračujeme zákony obce, ktorej sme občanmi. Teda najvýhodnejšie by človek využíval spravodlivosť, keby si pred svedkami vážil zákony a bez svedkov zákony prírody. Zákony obce sú totiž umelé, zákony prírody však nevyhnutné. Ak teda niekto poruší zákony a unikne pozornosti ľudí, ktorí ich dohodli, je ušetrený hanby a trestu; ak neunikne, nie je ušetrený. Keď však niekto poruší podľa možnosti jeden zo zákonov zrastených s prírodou, potom to zlo preňho nie je o nič menšie, ak unikne pozornosti všetkých ľudí, a o nič väčšie, ak to všetci uvidia. Neutrpí totiž škodu na základe ľudského predsudku, ale pravdy.“

„Nebudeme sa pozerať na tých priblblých turulov, tých maďarských papagájov, ako tu poletujú nad južným Slovenskom. (január 2008) pri odhalení pamätnej tabule na dvojkríži nad obcou Čerhov“

„… kde je zákon neobmedzeným pánom a kde sú vladári sluhami zákonov, tam vidím záchranu a uskutočňovanie všetkých dobier, ktoré bohovia dali obciam.“

„V bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne – napríklad nedať úplatok, napríklad vzoprieť sa nespravodlivosti alebo nezákonnosti, napríklad zastať sa slabších, pomáhať iným, byť ohľaduplný k svojmu okoliu, alebo sa angažovať pre svoju obec a pre svoje mesto. A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, aspoň nejako prežiť.“

„Duch, rozum, múdrosť a mienka obce sú uložené v zákonoch.“

„Dve lásky utvorili dve obce: jednu utvorila láska k Bohu dovedená až k sebazabudnutiu, druhú láska k sebe dovedená až k Bohu Stvoriteľovi.“

„Trápi ma, že nový pán premiér chce za štátne peniaze kupovať novinárov zo štátneho fondu. Pre mňa je neprípustné, aby za peniaze štátnych daňových poplatníkov kupoval časť investigatívnej novinárskej obce“

„Preto som sa rozhodol kandidovať za poslanca vo voľbách 26. novembra (sobota) 2005. Budem rád, keď prídete voliť. Vyberte si a zvoľte z okresu osem ľudí, ktorí budú ochrancami našej povstaleckej histórie a vedia hľadať možnosti pre vašu väčšiu spokojnosť a rozvoj mesta a obcí okresu. Ja mám na kandidátke do volieb pri mene Ján Králik číslo 32, ktoré treba zakrúžkovať, za čo vám ďakujem. Výzva primátora mesta Banská Bystrica na hlavičkovom papieri pre členov Zväzu protifašistických bojovníkov, pred voľbami do zastupiteľstiev.“

„Priama cesta – Zriedka k cieľu viedla: mnohí išli priamo, ocitli sa vedľa! - Prvenstvo – Hlúpy, pane, nie ste: radšej prvý v obci, ako druhý v meste…“

„Nemôžeme milovať to, čo nepoznáme; nemôžeme cítiť s ľuďmi, o ktorých vieme len toľko, že vôbec jestvujú. Pospolitý slovenský človek nemá národné povedomie, ani ho nemá prečo mať. Nepozná život svojich súkmeňovcov a nepoznáme ho ani my, inteligencia slovenská, a tak by sme si ani nemali osobovať vedúcu úlohu v ňom. A keď ľud predsa vedieme, vedieme ho bludnými cestami, potkýnajúc sa po skaliskách a prepadliskách. Koľkíže z nás poznajú dopodrobna život, spôsoby, zvyky, ponímanie života občanov čo i len obcí ležiacich k nám najbližšie? Myslíme si, že poznáme, lebo veď sa denne s nimi stretávame, ale ich v skutočnosti nepoznáme. Položme si o nich hocijakú špeciálnu otázku a v duši sa priznáme, že nevieme na ňu odpovedať. Len si myslíme, že by ju náš Slovák tak alebo tak mohol ponímať…““

„Ale človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca.“