Umberto Eco: Lepšie

„Ak mohol takto zmýšľať Giovanni Boccaccio (Corbaccio), laik a roztopašník, predstavte si, ako musel uvažovať a čo musel písať stredoveký moralista, aby podporil paolinský princíp, že najlepšie by bolo, keby to bolo možné bez útrap, nikdy nepoznať telesnú slasť.“

„Benjamin Lee Whorf spomínal, že napríklad v západných jazykoch je tendencia analyzovať mnohé udalosti ako predmety a výraz "tri dni" zodpovedá výrazu "tri jablká", zatiaľ čo niektoré jazyky pôvodných obyvateľov Ameriky sú orientované skôr na proces a vidia udalosti tam, kde my vidíme veci - takže jazyk Hopiov dokáže vraj lepšie ako angličtina popísať určité javy, ktoré sú predmetom štúdia modernej fyziky.“

„Obyčajný ľudia dakedy veci chápu lepšie ako učení.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Teraz som však lepšie chápal jeho protichodné postoje a nečakané zmeny politických plánov, ktorými v ostatných rokoch prekvapoval aj svojich priateľov a stúpencov. Ako generálny predstavený rehole menších bratov bol v zásade dedičom jeho vykladačov: musel sa merať v svätosti a múdrosti s takým predchodcom, ako bol Benaventúra z Bagnoregia, musel sa starať o dodržiavanie reguly, ale súčasne aj o osudy rehole, už takej mocnej a rozšírenej, musel prihliadať na to, čo sa hovorí na dvoroch a v mestských radách, od ktorých rehoľa, aj keď vo forme almužien, získava dary a poručený majetok ako základ svojej prosperity a svojho bohatstva; a súčasne musel dbať o to, aby potreba pokánia neodviedla z rehole najhorlivejších spirituálov a neroztrieštila tak to skvelé spoločenstvo, ktorého bol hlavou, na hromadu kacírskych bánd.“

„Za ľud by vraj bolo dobré pokladať celé spoločenstvo obyvateľov krajiny, ale kdeže medzi tých treba rátať aj deti, neobmedzencov, zločincov a ženy, bolo by azda rozumné definovať ľud ako najlepšiu časť obyvateľov, hoci on sám nateraz nepokladá za potrebné vyjadriť sa o tom, kto k nemu skutočne patrí.“

„Čo je neľútostné, smrť prinášajúce monštrum, ktoré sľubuje lepší život? Oxymoron.“

„Nazdávam sa však, že niet lepšieho čítania pre pochopenie hlbokých hybných síl tak revolúcie ako jej nepriateľa, Vendeé, ktorý je ešte dnes ideológiou mnohých nostalgikov vo France profonde. Ak chcel Hugo (mimochodom verný svojej poetike) zachytiť príbeh dvoch excesov, nemohol si zvoliť inú techniku ako techniku Excesu realizovanú cez exces. Iba ak prijmeme túto konvenciu, môžeme pochopiť Konvent a stať sa modelovým čitateľom, o akom Hugo sníval - zostrojeným nie cez jemnučké ornamenty, ale cez opus incertum balvanov nerozpoznateľných obrysov.“

„Astrológia teda nie je veda, či už presná, alebo chybná, ale je náboženstvo (alebo povera - lebo náboženstvá druhých sú vždy povery), a preto nemožno dokázať či je pravá, ani či je falošná, je to len otázka viery a vždy je lepšie do otázok viery sa radšej nemiešať, ak nie pre iné, tak aspoň z úcty k tomu, kto verí.“

„Nakoniec sa zvyčajne šalát vôbec neochucoval, lebo tak či tak, hlad je najlepší kuchár.“

„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“

„Pokiaľ ide o zákonitosti rozprávania, Sue pácha samovraždu, keď svoju najlepšiu kartu hádže na stôl už v druhom kole. No k samovražde prišlo už vo chvíli, keď sa rozhodol pohybovať v prostredí naratívnych riešení - ľudový román nemôže byť problematický ani len vo výbere zápletky.“