„Teraz som však lepšie chápal jeho protichodné postoje a nečakané zmeny politických plánov, ktorými v ostatných rokoch prekvapoval aj svojich priateľov a stúpencov. Ako generálny predstavený rehole menších bratov bol v zásade dedičom jeho vykladačov: musel sa merať v svätosti a múdrosti s takým predchodcom, ako bol Benaventúra z Bagnoregia, musel sa starať o dodržiavanie reguly, ale súčasne aj o osudy rehole, už takej mocnej a rozšírenej, musel prihliadať na to, čo sa hovorí na dvoroch a v mestských radách, od ktorých rehoľa, aj keď vo forme almužien, získava dary a poručený majetok ako základ svojej prosperity a svojho bohatstva; a súčasne musel dbať o to, aby potreba pokánia neodviedla z rehole najhorlivejších spirituálov a neroztrieštila tak to skvelé spoločenstvo, ktorého bol hlavou, na hromadu kacírskych bánd.“