Citáty na tému hromada

„Keby všetky naše nešťastia boli odnesené na jednu spoločnú hromadu, odkiaľ by si každý musel brať rovnaký podiel, väčšina ľudí by bola spokojná, keby si mohli odniesť tam svoje vlastné.“

Sókratés (-470–-399 pred n. l.) klasický grécky filozof z Atén

„Najkrajší svet je ako hromada náhodne porozhadzovaných vecí.“

Hérakleitos (-535) grécky filozof

„Do čestného dialógu môžu ľudia vstúpiť len vtedy, keď názory druhého nepovažujú už vopred za hromadu klamstiev a omylov.“

Tomáš Halík (1948) český filozof, psychológ, religionista, sociológ, teológ a rímskokatolícky kňaz

„Šťastie je úžerník: za štvrťhodinku radosti, ktorú nám požičia, dá si zaplatiť celou hromadou nešťastia ako úrokom.“

Gustave Flaubert (1821–1880) francúzsky spisovateľ

„Keby všetci ľudia poznášali svoje problémy na jedno miesto, chcel by si každý z nich radšej odniesť domov tie svoje, ako dostať zo spoločnej hromady bied pomerný diel.“

Solón (-638–-558 pred n. l.) aténsky zákonodarca

„Láska je najvyššia výhra, ale taktiež hromada smetí.“

Robert Fulghum (1937) americký spisovateľ

„Pre niekoho je oveľa ľahšie zložiť hromadu uhlia, ako vyznať lásku.“

Carlo Goldoni (1707–1794) taliansky dramatik a libretista

„Chcel by som žiť ako chudobný človek s hromadou peňazí.“

Pablo Picasso (1881–1973) španielsky maliar, sochár, grafik, keramik a scénograf

„Láska je ako stoh slamy: čím prudšie sa rozhorí, tým väčšia hromada popola z nej zostane.“

Ramón Gómez De La Serna (1888–1963) španielsky spisovateľ

„Chudobe a paráde, nesvedčí byť v hromade.“

Slovenské príslovie

„Na vynaliezanie potrebujete dobrú fantáziu a hromadu nezdravých vecí.“

Thomas Alva Edison (1847–1931) americký vynálezca a podnikateľ

„Teraz som však lepšie chápal jeho protichodné postoje a nečakané zmeny politických plánov, ktorými v ostatných rokoch prekvapoval aj svojich priateľov a stúpencov. Ako generálny predstavený rehole menších bratov bol v zásade dedičom jeho vykladačov: musel sa merať v svätosti a múdrosti s takým predchodcom, ako bol Benaventúra z Bagnoregia, musel sa starať o dodržiavanie reguly, ale súčasne aj o osudy rehole, už takej mocnej a rozšírenej, musel prihliadať na to, čo sa hovorí na dvoroch a v mestských radách, od ktorých rehoľa, aj keď vo forme almužien, získava dary a poručený majetok ako základ svojej prosperity a svojho bohatstva; a súčasne musel dbať o to, aby potreba pokánia neodviedla z rehole najhorlivejších spirituálov a neroztrieštila tak to skvelé spoločenstvo, ktorého bol hlavou, na hromadu kacírskych bánd.“

Umberto Eco kniha Meno ruže