„Nazdávam sa však, že niet lepšieho čítania pre pochopenie hlbokých hybných síl tak revolúcie ako jej nepriateľa, Vendeé, ktorý je ešte dnes ideológiou mnohých nostalgikov vo France profonde. Ak chcel Hugo (mimochodom verný svojej poetike) zachytiť príbeh dvoch excesov, nemohol si zvoliť inú techniku ako techniku Excesu realizovanú cez exces. Iba ak prijmeme túto konvenciu, môžeme pochopiť Konvent a stať sa modelovým čitateľom, o akom Hugo sníval - zostrojeným nie cez jemnučké ornamenty, ale cez opus incertum balvanov nerozpoznateľných obrysov.“