Citáty o vojne a mieri

„Väčšina ľudí v skutočnosti nechce slobodu, pretože sloboda zahŕňa zodpovednosť a väčšina ľudí sa bojí zodpovednosti.“

Sigmund Freud (1856–1939) rakúsky neurológ známy ako zakladateľa psychoanalýzy

„Viete, že je vtipné, keď prší, tak leje -
dostali peniaze za vojnu, ale nedokážu nakŕmiť chudobných.“

Tupac Shakur (1971–1996)

„Neviem ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene.“

Albert Einstein (1879–1955) nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity

„Ak sú ľudia dobrí iba preto, že sa boja trestu a dúfajú v odmenu, potom sme naozaj úbohá spoločnosť.“

Albert Einstein (1879–1955) nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity

„Keď fajčíte (ganja), nechcete vojnu.“

Bob Marley (1945–1981) jamajský spevák, skladateľ, hudobník

„Kto sa nebojí života, nebojí sa ani smrti.“

Arthur Schopenhauer (1788–1860) nemecký filozof

„Kto sa bojí ľudí, nebojí sa boha. A kto sa bojí boha, nebojí sa ľudí.“

Slovenské príslovie

„Rodinná dovolenka je pokračovaním manželskej vojny na inom území.“

Gabriel Laub (1928–1998) český esejista a publicista

„Ženské logika je víťazstvom pudu nad rozumom.“

Auguste Comte (1798–1857) francúzsky filozof

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

„Najväčšie víťazstvo, ktoré si človek vydobil od prírody, je láska na celý život.“

Auguste-Marseille Barthélemy (1796–1867) francúzsky básnik

„Mier, ktorý robíme, musí byť prerušený. Takže s ďalšou generáciou má čo hrať!“

Ninus Nestorović (1965)

„Je ťažké odlíšiť chudobných od Balkánu. Až keď si za vojny obliekate uniformy, viete, ktorých ktorého!“

Ninus Nestorović (1965)

„Vo vojne vás štát posiela na svoje vlastné náklady a cirkev vás posiela na svet. Váš je len na cestovanie …“

Ninus Nestorović (1965)

„Vojna trvá dve. My a ešte jeden.“

Ninus Nestorović (1965)

„Boj je podstata života. Kto nebojuje, nemôže ani vyhrať.“

Tomáš Baťa (1876–1932) český podnikateľ

„Niekedy plynie život ako krásna melódia, niekedy ako ťažký boj, ale nikdy nezabúdaj, že je len jeden a je tvoj!“

John Lennon (1940–1980) britský hudobník

„Ak je úžasná, nebude to s ňou ľahké. Ak je to s ňou ľahké, nebude úžasná. Ak za to stojí, nevzdáš to s ňou. A ak to vzdáš, tak za to nestojíš ty.“

Bob Marley (1945–1981) jamajský spevák, skladateľ, hudobník

„Som les a noc temných stromov, ale kto sa nebojí mojej temnoty, nájde brehy plné ruží pod mojimi cyprusmi.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ