Citáty na tému odstup

„Naozaj milovať môže človek vždy až s odstupom času.“

„Žiadna vzdialenosť ani časový odstup nemôže oslabiť priateľstvo tých, ktorí sú o svojej hodnote presvedčení.“

„Realista je človek, ktorý má správny odstup od svojich ideálov.“

„Pri práci s ľuďmi v sociálnej sfére je dôležité: nestratiť súcit, udržať si odstup a nestratiť optimizmus.“

„Tohto človeka, rovnako ako olejomaľby, treba vnímať z odstupu.“

„Židovsko-kresťanská norma bratskej lásky je niečo celkom iné než etika slušnosti. Znamená milovať svojho blížneho, tj. cítiť sa za neho zodpovedný a zajedno s ním, pričom etika slušnosti znamená necítiť sa zodpovedný a zajedno, ale zachovávať odstup; znamená rešpektovať práva svojho blížneho, nie však milovať ho.“

„Sanžím sa držať odstup od politiky, inak asi skončím s mojím chodidlom o veľkosti pätnásť v ústach.“

„Sotva existuje v ľudskom bytí niečo, čo by umožňovalo človeku získať viac odstupu než humor.“

„Telefón: Diabolský vynález, ktorý, bohužiaľ, odstraňuje časť výhod spojených s múdrym zvykom udržiavať odstup od nepríjemných ľudí.“

„Zdvorilosť je odstup, ktorý udržiavajú rozumní ľudia.“

„Tvrdíš akú veľkú úctu máš k pravde… Možno preto si vždy od nej udržiavaš taký ´úctivý´ odstup.“

„Priateľstvo je, na rozdiel od lásky, umenie odstupu.“

„Morálne je to, čo aj s odstupom času považujeme za dobré. Nemorálne, čo považujeme za zlé.“

„Dočasné odlúčenie je dobré. Aj veže sa zdajú z blízka prikrčené, pričom malé a všedné veci príliš narastajú ak ich pozorujeme bez odstupu. Aj s citmi je to tak.“

„Ľudia i udalosti potrebujú správny odstup. Čo sa nám nepáči na diaľku, zblízka sa nám páči ešte menej.“

„Kritizujeme iba tie veci, ktoré nemôžeme zmeniť, alebo sme sa o to neúspešne pokúšali. Dajte druhým možnosť zasiahnuť do diania problémov viac a budú kritizovať menej. Čím väčší odstup, tým viac kritiky.“

„Dokonalý prototyp skutočného trkvasa, ktorého s kritickým odstupom vytvorí autor, sa nám ponúka v detektívke a je ňou miestny policajt ako protiváha voči detektívovi (ten v rozuzľovaní prípadu postupuje ruka v ruke s čitateľom).“

„Nezabúdam.
Nezabúdam nato, kto som a kým som bol.
Nezabúdam ani na svoje staré ja, ktoré vždy chcelo byť niekym iným. S odstupom času však viem, že moje staré ja len potrebovalo spoznať samého seba.
Na tejto dlhej a kľukatej ceste som prekonal veľa prekážok.
Nebolo to vôbec ľahké.
Do môjho života vstúpilo množstvo ľudí, ktorí vo mne zanechali veľa či už radosti, alebo bolesti. V konečnom dôsledku sa zo mňa stal niekto, kto spoznal sám seba a vie si vážiť svoje hodnoty.
Som niekto, kto sa nehnevá na ľudí ktorí mu ublížili, pretože vie, že aj bolesť posúva ľudí ďalej a urobí ich silnejším.
Moje staré ja by nechcelo byť tým, kým som teraz, pretože ešte nevedelo aký vie byť život. Viem však jedno, môžem byť hrdý nato, kým som.
Veľa ľudí by túto cestu nezvládlo a vzdalo už na začiatku, ale premňa toto nie je koniec.
Žijem ďalej a som sám sebou.“