Citáty na tému lichôtka

„Lichôtka ide cez zuby. Úprimné uznanie ide zo srdca.“

Dale Carnegie (1888–1955) americký spisovateľ a prednášajúci

„Žena by sa necítila milovaná, keby vzťah muža k nej bol bez lichôtky.“

Karl Gutzkow (1811–1878) nemecký spisovateľ

„Za lichôtkami zlého človeka sa skrýva lesť.“

Ezop (-620–-564 pred n. l.) staroveký grécky rozprávač

„Aj najväčší chytrák sa stane obeťou lichôtok.“

Molière (1622–1673) francúzsky dramatik a herec

„Ten z manželov, ktorému lichotia lichôtky, miluje menej.“

Theodore Dreiser (1871–1945) románopisec, novinár

„Keby k sluchu vládcov došla nahá pravda bez šiat lichôtky, prebiehali by iné storočia.“

Miguel de Cervantes (1547–1616) španielsky prozaik, básnik, dramatik

„Vtipnú lichôtku znesie aj ten najskromnejší.“

Jean Paul (1763–1825) nemecký spisovateľ

„Chvála je obratná lichôtka, skrytá a vybraná, a prináša uspokojenie obom stranám - jeden ju prijíma ako zaslúžené ocenenie svojich hodnôt, druhý ju udelí, aby bolo vidieť, ako veci rozumie.“

François de La Rochefoucauld (1613–1680) francúzsky autor memoárov

„Mužovi najviac lichotí, keď o ňom myslíte, že je hodný lichôtok.“

George Bernard Shaw (1856–1950) írsky dramatik

„Pre mužov existujú len dve lichôtky, ktoré im môžu ženy vysloviť. "Vieš dobre variť." a "Si dobrý v posteli." V prvom aj druhom prípade ide o najdôležitejšie pudy.“

John Steinbeck (1902–1968) americký spisovateľ

„Lichôtka je vraj potravou hlupákov, ale koľko rozumných ľudí je ochotných skonzumovať občas aspoň kúsok tejto potravy!“

Jonathan Swift (1667–1745) anglo-írsky satirik, esejista, básnik, atď.

„Lichôtka, ktorá ide na srdce, je nedovolené zbližovanie.“

Fridrich II. Veliký (1712–1786) pruský kráľ

„Ženu nikdy nemožno odzbrojiť lichôtkami. Muža áno.“

Oscar Wilde (1854–1900) írsky spisovateľ a básnik

„Aby sme boli ľuďom sympatickí a aby za nami išli, musíme ich veru presvedčiť, že nechceme zvrhnúť republiku, naopak, chceme ju obnoviť, očistiť, oprášiť, okrášliť, ozdobiť, vystrojiť, vycifrovať, vyvoňať, slovom, spraviť z nej konečne nádhernú a čarovnú vec pre všetkých. Nesmieme teda vystupovať vo vlastnom mene. Je známe, že nie sme naklonení terajšiemu zriadeniu. Musíme sa obrátiť na nejakého priateľa republiky, ba ešte lepšie, na obrancu tohto režimu. Ťažkosti budú iba s výberom. Najlepšie, ak to bude človek najpopulárnejší, a pokiaľ to tak môžem povedať, najrepublikánskejší. Získame si ho lichôtkami, darmi, a najmä sľubmi. Sľuby sú lacnejšie ako dary a vyplatia sa oveľa väčšmi. Nikdy nedávame toľko ako vtedy, keď dávame nádej. Nie je nevyhnutné, aby bol ktovieako inteligentný. Ba bol by som radšej, keby nebol veľmi bystrý.“

Anatole France (1844–1924) portrét od Théophila Steinlena