„Aby sme boli ľuďom sympatickí a aby za nami išli, musíme ich veru presvedčiť, že nechceme zvrhnúť republiku, naopak, chceme ju obnoviť, očistiť, oprášiť, okrášliť, ozdobiť, vystrojiť, vycifrovať, vyvoňať, slovom, spraviť z nej konečne nádhernú a čarovnú vec pre všetkých. Nesmieme teda vystupovať vo vlastnom mene. Je známe, že nie sme naklonení terajšiemu zriadeniu. Musíme sa obrátiť na nejakého priateľa republiky, ba ešte lepšie, na obrancu tohto režimu. Ťažkosti budú iba s výberom. Najlepšie, ak to bude človek najpopulárnejší, a pokiaľ to tak môžem povedať, najrepublikánskejší. Získame si ho lichôtkami, darmi, a najmä sľubmi. Sľuby sú lacnejšie ako dary a vyplatia sa oveľa väčšmi. Nikdy nedávame toľko ako vtedy, keď dávame nádej. Nie je nevyhnutné, aby bol ktovieako inteligentný. Ba bol by som radšej, keby nebol veľmi bystrý.“