Citáty na tému koncepcia (8 citátov) | Citáty slávnych osobností

„Pretože naša vnútorná skúsenosť sa zakladá na reprodukovaní a kombinácii zmyslových vnemov, koncepcia duše bez tela sa mi zdá prázdna a zbavená zmysluplnosti.“

Albert Einstein (1879–1955) nemecko-americký fyzik a zakladateľ teórie relativity

O dušu

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

O pravde , O živote , Citaty o kráse , O boji

„…bolo mi celkom jedno, ako sa nazýva sila splodivšia knihu, lebo tá sila bola neporovnateľne väčšia než ja i než básnické koncepcie, ktoré ma obklopovali. (Sprievodný list, 1930)]“

Boris Leonidovič Pasternak (1890–1960) ruský spisovateľ

Potvrdené výroky

O knihách , O sile

„Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie - čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom.“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.110

O živote , otázka

„V prvom rade by to mal byť štát všetkých občanov. U nás za základný nedostatok považujem to, že od roku ‘89 ešte nevznikla ani jedna vláda, ktorá by prišla s ucelenou koncepciou národnostnej politiky. Nikto sa o takéto niečo ani nepokúsil. Pritom štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje. Naši vrcholní politici vo svojich vyjadreniach a prejavoch pomerne často oslovujú iba Slovákov a Slovenky. V televízii počujeme, Slovákom zdražel plyn, ešte že nezdražel Rómom, Maďarom, Rusínom… A tí ostatní sú vtedy kde? Veď aj oni sú občanmi tejto krajiny! Z úst našich politikov to však nie je nikdy jednoznačne povedané. A nie je to jasne zakotvené ani v našich zákonoch. Máme koncepcie k všeličomu možnému, no koncepciu k postaveniu 14,5% občanov inej národnosti doteraz nemáme. S každou novou vládou príde nové zameranie a národnostná politika sa realizuje nárazovito, bezmyšlienkovite, bez dlhodobých strategických cieľov.
odpoveď na otázku „Aký by teda mal byť systém, v ktorom žijú občania s rôznorodým pôvodom či kultúrnym zázemím?“ v interview pre portál MultiKulti. sk“

Štefan Šutaj (1955)

Potvrdené výroky
Zdroj: Štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje : Rozhovor s historikom Štefanom Šutajom [online]. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, c2010 [cit. 2015-01-08]. Dostupné online http://www.multikulti.sk/ine/stat__ktory_jasne_nedeklaruje__ze_vsetci_jeho_obcania_su_si_naozaj_rovni__chybuje.html.

otázka , O zákonoch

„Inštinkt je schopnosť bez koncepcie konať inteligentne.“

Jiří Novák

„Slovenská politika bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov“

Vladimír Mináč (1922–1996) člen slovenskej národnej rady, člen československého parlamentu, spisovateľ a slovenský politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Dúchanie do pahrieb, s. 16

O zmene

„Encyklopédie popri relativizme poznávacom zaznamenávajú relativizmus kultúrny. To, že rozličné kultúry majú odlišné nie iba jazyky alebo mytológie, ale aj odlišné morálne koncepcie (všetky logicky odôvodniteľné v ich vlastnom prostredí), ako prví začal chápať najprv Montaigne a neskôr Locke, keď sa Európa dostala do užšieho kontaktu s inými kultúrami a začala na ne nahliadať kritickejšie.“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa