Citáty na tému česko (9 citátov) | Citáty slávnych osobností

„Zvláštna je tendencia, ako sa všade zámerne do popredia na úkor štátotvorného slovenského národa vysúvajú problémy menšín. Akoby na Slovensku ani nežili Slovenky a Slováci. Za dvadsať rokov sme vybudovali nezávislú a demokratickú Slovenskú republiku, ktorá je rovná v príležitostiach pre všetkých, ktorá nikoho neuprednosťňuje, neumenšuje v právach. Želám si, aby sa prestalo menšinovými právami vydierať, jedno či je to menšina rómska, inak orientovaných ľudí, menšina názorová alebo menšina etnická. Platí, že štát je národný a spoločnosť je občianska. Náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny, akokoľvek si ich vážime, ale najmä pre slovenský štátotvorný národ, lebo práve Slováci nemohli v bývalom spoločnom Česko-Slovensku rozvinúť všetky svoje schopnosti a talenty. Stáva sa módnou zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu, skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Toto sa musí zmeniť a verím, že sa zmení aj v prístupe nového splnomocnenca vlády SR.
V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej“

Robert Fico (1964) slovenský politik

26. február 2013
Potvrdené výroky, Menšinová a národnostná politika
Zdroj: Príhovor predsedu vlády SR Róberta Fica na otvorení medzinárodnej vedeckej konferencie Matica slovenská v národných dejinách 26. februára 2013 [MS Word 97-2003]. Martin : Matica slovenská, 2013. Dostupné online http://www.matica.sk/download_file_f.php?id=354668.
Zdroj: PIŠKO, Michal. Natiahnuté ruky, no minimálne občianske cnosti. Tak vidí Fico prístup menšín. In SME. 2013-02-26 [cit. 2014-12-22]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6715570/natiahnute-ruky-no-minimalne-obcianske-cnosti-tak-vidi-fico-pristup-mensin.html.

O ľuďoch , O problémoch

„Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie - čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom.“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.110

O živote , otázka

„Kým je samozrejmou vecou, že Maďar, ktorý v starom česko-slovenskom parlamente podporoval vtedajšie vlády alebo s nimi v akejkoľvek forme spolupracoval, vyčerpal obsah pôjmu národnej zrady, tak teraz maďarského zákonodarcu - v danom prípade mňa ktorý spolupracujem so slovenskou vládou a ktorý ani na chvíľku nepomýšľam na to, aby som vyvinoval proti Slovensku takú činnosť, ako proti Česko-Slovensku, nebude preto toto politické chovanie sa ani tu ani v Maďarsku žiadny Maďar označovať za renegáta.“

János Esterházy (1901–1957) československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik

Potvrdené výroky

„My Maďari sme sa na Česko-Slovenskú republiku vždy dívali ako na životaneschopnú slátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umele posliepaná a štátom prezývaná obava nemá žiadneho práva na jestvovanie.“

János Esterházy (1901–1957) československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik

Potvrdené výroky

„My Maďari máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vo vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje.“

János Esterházy (1901–1957) československý člen československého národného parlamentu, ruský a maďarský politik

Potvrdené výroky

O pomoci

„Necítim žiadne sentimentálne väzby na československý štát. Nekladiem vyššiu hodnotu štátu, ale skôr človeku a humanizmu.
O rozdelení Česko-slovenska.“

Václav Havel (1936–2011) dramatik, esejista, básnik, disident a politik z Českej republiky

Potvrdené výroky
Zdroj: Žurnál: Mýty o zániku štátu http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1971

„Myšlienku referenda odmietli naši českí partneri. Boli ho totiž ochotní akceptovať iba vo forme spoločného súčtového referenda. To by zaručovalo majorizáciu. Takže to bolo postavené tak, že buď súčtové referendum, alebo žiadne a my sme akceptovali tento postup.
O delení Česko-slovenska“

Augustín Marián Húska (1929–2016) slovenský politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Žurnál: Mýty o zániku štátu http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1971

O myšlienkach

„Ako historik sa pozerám na Slovensko z istej perspektívy a som si vedomý toho, že všetko, čo sa tu odohráva, je proces. Rozdelenie Československa - to nebola len jedna silvestrovská noc. Začalo sa to skôr, ale budovanie nového organizmu bude trvať ešte dlho. Všetko závisí od ľudí, ktorí si musia byť vedomí toho, že tvoria novú realitu. Je to veľká zodpovednosť a výzva. Výzva nielen pre dospelých, ale najmä pre mládež. Môžem to obdobie porovnať s obdobím po roku 1918 v Poľsku, keď sme museli zlepiť tri organizmy, ktoré vyše sto rokov fungovali pod troma nadvládami, do jedného nového štátneho a právneho organizmu. V istej miere aj Slovensko aj Česko očakáva niečo podobné.“

Jerzy Korolec (1933–2000)

O ľuďoch , O mieri , O realite , O noci

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny februára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.61

O vzťahoch , O ceste , otázka , O jari