„Knihy často hovoria o iných knihách. Neškodná kniha je často ako semeno, ktoré vykvitne v nebezpečnej knihe, alebo obrátene, je sladkým plodom vyrasteným z horkého koreňa. Nemôžeš sa azda z čítania Alberta dozvedieť, čo od neho mohol prevziať Tomáš? Alebo čítaním Tomáša zistiť, čo povedal Averroes?“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„"Teda knižnica nie je nástrojom šírenia pravdy, ale nástrojom odďaľujúcim jej šírenie?" opýtal som sa prekvapený."Nie vždy a nevyhnutne. V tomto prípade je to však tak."“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„"To je pravda," priznal som s obdivom. Až dovtedy som si myslel, že každá kniha rozpráva o veciach či už božských, alebo ľudských, ktoré stoja mimo kníh. Teraz som si uvedomil, že knihy nezriedka hovoria o knihách, či vlastne akoby sa rozprávali medzi sebou.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Po týchto úvahách a sa môj majster rozhodol, že už nebude robiť nič. Už som povedal, že mával chvíle absolútnej nečinnosti, akoby sa nepretržitý kolobeh hviezd odrazu zastavil a on s ním. Tak to bolo aj toho rána. Uložil sa na slamník, oči uprel do prázdna, ruky skrížil na hrudi a ledva badateľne pohyboval perami, akoby sa modlil, ibaže trhano a nie pokorne.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Teraz som však lepšie chápal jeho protichodné postoje a nečakané zmeny politických plánov, ktorými v ostatných rokoch prekvapoval aj svojich priateľov a stúpencov. Ako generálny predstavený rehole menších bratov bol v zásade dedičom jeho vykladačov: musel sa merať v svätosti a múdrosti s takým predchodcom, ako bol Benaventúra z Bagnoregia, musel sa starať o dodržiavanie reguly, ale súčasne aj o osudy rehole, už takej mocnej a rozšírenej, musel prihliadať na to, čo sa hovorí na dvoroch a v mestských radách, od ktorých rehoľa, aj keď vo forme almužien, získava dary a poručený majetok ako základ svojej prosperity a svojho bohatstva; a súčasne musel dbať o to, aby potreba pokánia neodviedla z rehole najhorlivejších spirituálov a neroztrieštila tak to skvelé spoločenstvo, ktorého bol hlavou, na hromadu kacírskych bánd.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„"Jedno sa musíš naučiť," hovoril mu Viliam, "a to neveriť jeho prísahám, tie on vždy dodržiava podľa litery, ale porušuje ich podstatu."“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„"Trpaslík to nesporne je," zasmial sa Ubertino, "a vyzerá akoby mal suchoty, ale je zdatnejší a prefíkanejší, ako by si kto myslel."“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Michal hodnú chvíľu mlčal. Potom povedal: "Viem pochopiť pápežovu túžbu zostať v Avignone a nezavrhujem ju, no ani on nebude môcť zavrhovať našu túžbu po chudobe a naše chápanie Kristovho príkladu."“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Nevedel som, ktorá hypotéza je správna, až kým som nevidel, ako celárius a sluhovia úzkostlivo hľadajú. Vtedy som pochopil, že správna je iba hypotéza s Brunellom, a pokúsil som sa overiť si ju tak, že som ich priamo oslovil.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Skrátka, každá kniha bola preňho ako rozprávkové zviera, s ktorým sa stretá v neznámej krajine. A kým on sám listoval v rukopise, mne nakazoval hľadať ďalšie.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Bolo tam množstvo biblií a komentáre ku biblii, samé knihy o Písme svätom.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„A jednorožec je azda klamstvom? Veď je to veľmi prítulné a nanajvýš symbolické zviera, obraz Krista a cudnosti. Dá sa chytiť jedine tak, že do lesa privedú pannu, zviera zacíti jej precudnú vôňu, príde a položí si hlavu do jej lona, a tak sa stane korisťou lovcov.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Nesmieme klásť hranice Božej všemohúcnosti, keby Boh chcel, mohli by jestvovať aj jednorožce.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„S úzkosťou som však čítal, že ak sa choroba zhoršuje, môže nastať smrť, a položil som si otázku, či radosť, ktorú mi pomyslenie na dievča spôsobuje, stojí za to najvyššiu telesnú obeť, ak už vôbec neberiem do úvahy zdravie duše.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Láska sa nerodí ako choroba, ale sa ňou stane, keď nie je naplnená, a stáva sa posadnutosťou.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Ako sa potom, vravel som si, môže z lásky vyliečiť mladý mních, naozaj niet preňho záchrany? Mám azda obrátiť na Severína a na jeho bylinky? A skutočne som aj natrafil na úryvok z knihy Arnalda z Villanovy, o ktorom Viliam hovoril s veľkým uznaním a podľa ktorého choroba lásky vzniká z nadbytku telesný štiav a pneumy, čiže keď je v ľudskom organizme priveľa vlhkosti a tepla, lebo nadmerne rozbujnená krv (ktorá vytvára plodotvorné semeno) vyvoláva nadbytok semena, complexio venerea a silnú túžbu po spojení muža so ženou.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„…Telesná krása, to je iba koža. Keby muži videli, čo je pod kožou, ako to dokáže boiótsky rys, pri pohľade na ženu by ich striaslo od odporu. Celý ten pôvab sa skladá zo slizu a z krvi, z telesných štiav a zo žlče. Ak si človek pomyslí, čo sa skrýva v nozdrách, v hrdle a v bruchu, vidí iba hnus. A ak sa nám hnusí dotknúť sa prstom sopľa alebo človečinca, ako by sme mohli túžiť objať sám mech, ktorý ich obsahuje?“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Boli predstavenými cirkvi nového zákona a ako takí, vzhľadom na svoju moc rozdávať a rozdeľovať, vlastnili majetok, aby dávali chudobným a starším cirkvi, ako to stojí napísané v štvrtej hlave Skutkov apoštolov, a proti tomu nikto nič nenamieta.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Viliam vyzeral smutný, Bernard veselý, ak prejavom veselosti možno nazvať chabý úsmev, ktorý pohrával na inkvizítorových perách.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
„Lenže otázka nestojí tak, či bol Kristus chudobný, lež tak, či má byť chudobná cirkev. A byť chudobný, to neznačí vlastniť či nevlastniť dajaký palác, ale ponechať si právo rozhodovať o pozemských veciach alebo sa ho vzdať.“ Umberto Eco kniha Meno ruže
