„Po týchto úvahách a sa môj majster rozhodol, že už nebude robiť nič. Už som povedal, že mával chvíle absolútnej nečinnosti, akoby sa nepretržitý kolobeh hviezd odrazu zastavil a on s ním. Tak to bolo aj toho rána. Uložil sa na slamník, oči uprel do prázdna, ruky skrížil na hrudi a ledva badateľne pohyboval perami, akoby sa modlil, ibaže trhano a nie pokorne.“