Najnovšie citáty

page 32

„Skrátka, každá kniha bola preňho ako rozprávkové zviera, s ktorým sa stretá v neznámej krajine. A kým on sám listoval v rukopise, mne nakazoval hľadať ďalšie.“

„Nevedel som, ktorá hypotéza je správna, až kým som nevidel, ako celárius a sluhovia úzkostlivo hľadajú. Vtedy som pochopil, že správna je iba hypotéza s Brunellom, a pokúsil som sa overiť si ju tak, že som ich priamo oslovil.“

„Michal hodnú chvíľu mlčal. Potom povedal: "Viem pochopiť pápežovu túžbu zostať v Avignone a nezavrhujem ju, no ani on nebude môcť zavrhovať našu túžbu po chudobe a naše chápanie Kristovho príkladu."“

„"Trpaslík to nesporne je," zasmial sa Ubertino, "a vyzerá akoby mal suchoty, ale je zdatnejší a prefíkanejší, ako by si kto myslel."“

„"Jedno sa musíš naučiť," hovoril mu Viliam, "a to neveriť jeho prísahám, tie on vždy dodržiava podľa litery, ale porušuje ich podstatu."“

„Teraz som však lepšie chápal jeho protichodné postoje a nečakané zmeny politických plánov, ktorými v ostatných rokoch prekvapoval aj svojich priateľov a stúpencov. Ako generálny predstavený rehole menších bratov bol v zásade dedičom jeho vykladačov: musel sa merať v svätosti a múdrosti s takým predchodcom, ako bol Benaventúra z Bagnoregia, musel sa starať o dodržiavanie reguly, ale súčasne aj o osudy rehole, už takej mocnej a rozšírenej, musel prihliadať na to, čo sa hovorí na dvoroch a v mestských radách, od ktorých rehoľa, aj keď vo forme almužien, získava dary a poručený majetok ako základ svojej prosperity a svojho bohatstva; a súčasne musel dbať o to, aby potreba pokánia neodviedla z rehole najhorlivejších spirituálov a neroztrieštila tak to skvelé spoločenstvo, ktorého bol hlavou, na hromadu kacírskych bánd.“

„Po týchto úvahách a sa môj majster rozhodol, že už nebude robiť nič. Už som povedal, že mával chvíle absolútnej nečinnosti, akoby sa nepretržitý kolobeh hviezd odrazu zastavil a on s ním. Tak to bolo aj toho rána. Uložil sa na slamník, oči uprel do prázdna, ruky skrížil na hrudi a ledva badateľne pohyboval perami, akoby sa modlil, ibaže trhano a nie pokorne.“

„"To je pravda," priznal som s obdivom. Až dovtedy som si myslel, že každá kniha rozpráva o veciach či už božských, alebo ľudských, ktoré stoja mimo kníh. Teraz som si uvedomil, že knihy nezriedka hovoria o knihách, či vlastne akoby sa rozprávali medzi sebou.“

„"Teda knižnica nie je nástrojom šírenia pravdy, ale nástrojom odďaľujúcim jej šírenie?" opýtal som sa prekvapený.
"Nie vždy a nevyhnutne. V tomto prípade je to však tak."“

„Knihy často hovoria o iných knihách. Neškodná kniha je často ako semeno, ktoré vykvitne v nebezpečnej knihe, alebo obrátene, je sladkým plodom vyrasteným z horkého koreňa. Nemôžeš sa azda z čítania Alberta dozvedieť, čo od neho mohol prevziať Tomáš? Alebo čítaním Tomáša zistiť, čo povedal Averroes?“

„Povedal som si, že svet je dobrý a obdivuhodný, že Božia dobrota sa prejavuje aj v tých najohavnejších zveroch, ako vykladá Honorius Augustodunensis.“

„Na ospravedlnenie svojej vtedajšej nezodpovednej ľahkomyseľnosti dnes poviem, a to slovami anjelského doktora, že som bol nepochybne v zajatí lásky, ktorá je aj príťažlivosť nebeských telies.“

„Takmer opojený som sa vtedy tešil tej prítomnosti vo veciach, ktoré som videl, a v pohľade na ne som po nej túžil, v nich som nachádzal uspokojenie.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Obyčajný ľudia dakedy veci chápu lepšie ako učení.“

„"To som nepovedal, no ty sám ma učíš, že v zvrhlosti, tak ako aj v cnosti jestvuje istá hierarchia. Telo môže pociťovať pokušenie podľa prírody a… proti prírode."
"Vravíš, že Berengára ovládala telesná náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia?"
"Vravím, že tak sa o ňom povrávalo… Hovorím ti to na znak svojej úprimnosti a svojej dobrej vôle…"“

„Vieš, v knižnici kdesi na neznámom mieste sú uschované aj černokňažnícke knihy, kniha o čiernej mágii a recepty na diabolské nápoje. Niekoľko takých kníh som si mohol prezrieť, kdeže sú veci, ktoré musím poznať a dúfal som, že tam nájdem opis toho jedu a jeho účinkov. Ale márne.“

„(byliny) Keď sa podávajú opatrne, sú to výborné lieky, v nadmerných dávkach spôsobujú smrť.“