„Medzi človekom a zvieraťom je najväčší rozdiel v tom, že zviera ako tvor riadený zmyslami sa prispôsobuje iba svojmu okoliu a prítomnosti a len veľmi málo vníma minulosť alebo budúcnosť, no človek obdarený rozumom vníma s jeho pomocou dejovú následnosť, vidí príčiny vecí, uvedomuje si ich podmienky a predpoklady, porovnáva podobné javy, budúcnosť tesne spája s prítomnosťou - a tak vidí kolobeh celého života a vopred zariaďuje nevyhnutne potrebné veci. Táto pospolitosť silou rozumu zbližuje človeka s človekom k pospolitosti reči a života a vštepuje mu predovšetkým celkom zvláštnu lásku k deťom, ďalej ho vedie k tomu, aby túžil po spoločenskom spolužití ľudí i po účasti na ňom, a preto aby si zaopatril potrebné veci na lepšie živobytie nielen pre seba samého, ale i pre manželku, deti a ostatných, ktorých má rád a o ktorých sa má starať. A táto starostlivosť podnecuje tiež ľudského ducha a posilňuje ho k činnosti.“