Kontext: Bol jasný, ale chladný aprílový deň a hodiny odbíjali trinástu. S bradou pritlačenou na prsia, aby sa chránil pred dotieravým vetrom, Winston Smith prekĺzol rýchlo cez sklené dvere na sídlisku Víťazstvo. Aj cez zatvorené okno svet vonku vyzeral studeno. Hoci svietilo slnko a obloha mala jasne belasú farbu, všetko bolo akési nevýrazné. Až na všadeprítomné plagáty. VEĽKÝ BRAT ŤA POZORUJE, hlásal nápis a tmavé oči sa zabodávali do Winstonových. Pokúsil sa vyloviť z mysle nejakú spomienku, ktorá by mu prezradila, či bol Londýn vždy takýto. Pohľady na polozrúcané domy, s ošarpanými múrmi, ktoré sa všade rozpadajú? Ministerstvo pravdy sa prekvapujúco líšilo od všetkých ostatných budov nablízku. Bola to obrovská, pyramídová stavba zo žiarivo bieleho betónu, ktorá sa terasovito vypínala do výšky 300 metrov. Z miesta, kde stál Winston, sa na jej bielom priečelí dali prečítať ozdobne napísané tri heslá Strany:
VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA.
It was a bright cold day in April, and the clocks were striking thirteen.
Zdroj: 1984
„Hodiny šťastia ukazujú iba minúty.“
„Čím viac piesku uniklo z presýpacích hodín nášho života, tým jasnejšie by sme mali cez ne vidieť.“
„Politika je hra podľa jasných pravidiel, ktoré sa každý deň menia.“
Prisudzované výroky, Politik
„Nikdy som sa nepodriaďoval hodinám. Hodiny sú vyrobené pre človeka a nie človek pre hodiny.“
