Mircea Eliade citáty

page 2

„Mnohokrát túžime po poznaní inej pravdy len zásluhou sklamania.“

„Hocijaký zbabelec môže šťastne vybojovať bitku vtedy, keď si je istý výhrou, ale ukážte mi človeka, ktorý bude mať odvahu biť sa vtedy, keď si je istý prehrou. To je moja cesta - a na nej je mnoho víťazstiev horších než porážka.“

„Láska je najúprimnejšia vtedy, keď čas a priestor pre ňu nič neznamenajú.“

„Ktorá osamelosť je osamelejšia ako nedôvera?“

„Nádeje ženy sú utkané zo slnečných lúčov; tieň ich zničí.“

„Láska pridáva na kráse.“

„Prečo ani tá najväčšia láska nevie uhádnuť túžby toho druhého?“

„Viera sa nezachováva z presvedčenia, ale z lásky a z úcty k našim blízkym, ktorí v ňu ešte veria.“

„Láska je schopnosť milujúceho kompenzovať vlastné nedostatky prednosťami druhého.“

„Žena diktuje pred svadbou, aby mohla mať chuť na podriadenosť po nej.“

„Žena verí, že dva a dva sa zmení na päť, ak bude dlho plakať a urobí scénu.“

„Najšťastnejšie ženy, podobne ako najšťastnejšie národy, nemajú žiadnu minulosť.“

„Nehovorím, že ženy nie sú hlúpe; sú stvorené na obraz mužov.“

„Zodpovednosť za toleranciu spočíva na tých, ktorí majú širší rozhľad.“

„Blahoslavený je človek, ktorý nemá čo povedať a nedokazuje to slovami.“

„Polovicu ženských trápení by bolo možné odvrátiť, keby dokázali v sebe potlačiť reči, o ktorých vedia, že sú nanič, ba dokonca reči, ktoré sa rozhodli nevysloviť.“

„Prečo žijeme, ak nie preto, aby sme uľahčili život jeden druhému?“

„V každej rozlúčke je obraz smrti.“

„Rozdielny vkus v žartoch je veľká záťaž pre citové vzťahy.“

„Každý človek nosí v sebe nepreniknuteľné dejiny a mytológiu.“

„Kresťanstvo bez slobody a prvotnosti ducha nie je kresťanstvom.“

„Pán Boh svoje túžby prejavuje prostredníctvom predsudkov.“

„Prečo musím toľko vytrpieť, kým pochopím jedného–jediného človeka?“

„Premena z človeka na boha je vždy veľmi bolestná.“

„Vášeň nezaručuje ani trvácnosť, ani šťastie, ak ju neusmerní tradícia.“

„Bohvie, čo by bolo z nášho spoločenského života, keby sme nikdy nenavštívili ľudí, o ktorých sa vyjadrujeme zle: žili by sme ako egyptskí pustovníci, v preľudnenej osamelosti.“

„Človek má právo milovať, nie si robiť právo na druhého.“

„Človek musí byť chudobný, aby spoznal prepych rozdávania.“

„Konkrétne klamstvá môžu vysloviť všeobecnú pravdu.“

„Myslím si, že na to, aby sme múdro usudzovali, musíme vedieť, ako sa javia veci nerozumnému človeku.“

„Načo žijeme, ak nie preto, aby sme jeden druhému uľahčovali život?“

„Najsilnejšia zásada rastu spočíva vo výbere ľudí.“

„Našou mravnou tradíciou sú naše životy, podobné ako život predkov je tradíciou ľudského pokolenia.“

„Nevyhnutnosť robí prácu odvahy.“

„Nič nezabije človeka tak rýchlo, ako poznanie, že si je sám na vine.“

„Nič nie je také dobré, ako vopred vyzerá.“

„Nikto nemôže byť múdry s prázdnym žalúdkom.“

„Obleč si úsmev a máš priateľa, obleč si mrzutý výraz a máš vrásky. Pre čo by sme mali žiť, ak neurobíme svet menej obtiažnym pre každého z nás?“

„Odmenou jednej povinnosti je schopnosť splniť ďalšiu.“

„Požehnaná práca pre pokrok sveta nanešťastie nežiada, aby ju robili dokonalí ľudia.“

„Požehnaný je človek, ktorý nemá čo povedať a zdrží sa predloženia slovného dôkazu tejto skutočnosti.“

„Usmievajte sa a budete mať priateľov; mračte sa a budete mať vrásky. Načo žijeme, ak nie preto, aby sme jeden druhému urobili svet menej ťažkým?“

„Úspech je relatívny. Je tým, čo dokážeme urobiť z neporiadku, ktorý sme urobili z vecí.“

“These thirty years, and more, that I've spent among exotic, barbaric, indomitable gods and goddesses, nourished on myths, obsessed by symbols, nursed and bewitched by so many images which have come down to me from those submerged worlds, today seem to me to be the stages of a long initiation. Each one of these divine figures, each of these myths or symbols, is connected to a danger that was confronted and overcome. How many times I was almost lost, gone astray in this labyrinth where I risked being killed… These were not only bits of knowledge acquired slowly and leisurely in books, but so many encounters, confrontations, and temptations. I realize perfectly well now all the dangers I skirted during this long quest, and, in the first place, the risk of forgetting that I had a goal… that I wanted to reach a "center."”

“The worldly man lives in society, marries, establishes a family; Yoga prescribes absolute solitude and chastity. The worldly man is “possessed” by his own life; the yogin refuses to “let himself live”; to continual movement, he opposes his static posture, the immobility of āsana; to agitated, unrhythmical, changing respiration, he opposes prānāyāma, and even dreams of holding his breath indefinitely; to the chaotic flux of psychomental life, he replies by “fixing thought on a single point,” the first step to that final withdrawal from the phenomenal world which he will obtain through pratyāhāra. All of the yogic techniques invite to one and the same gesture—to do exactly the opposite of what human nature forces one to do. From solitude and chastity to samyama, there is no solution of continuity. The orientation always remains the same—to react against the “normal,” “secular,” and finally “human” inclination.”

“Psychoanalysis justifies its importance by asserting that it forces you to look to and accept reality. But what sort of reality? A reality conditioned by the materialistic and scientific ideology of psychoanalysis, that is, a historical product…”

“The Experience of Sacred Space makes possible the "founding of the world": where the sacred Manifests itself in space, the real unveils itself, the world comes into existence.”

“It is only through the discovery of History — more precisely by the awakening of the historical consciousness in Judaeo-Christianity and its propagation by Hegel and his successors — it is only through the radical assimilation of the new mode of being represented by human existence in the world that myth could be left behind. But we hesitate to say that mythical thought has been abolished. As we shall soon see, it managed to survive, though radically changed (if not perfectly camouflaged). And the astonishing fact is that, more than anywhere else it survives in historiography!”

“A religious phenomenon will only be recognized as such if it is grasped at its own level, that is to say, if it is studied as something religious. To try to grasp the essence of such phenomenon by means of physiology, psychology, sociology, economics, linguistics, art or any other study is false; it misses the one unique and irreducible element in it — the element of the sacred.”

“It is not without fear and trembling that a historian of religion approaches the problem of myth. This is not only because of that preliminary embarrassing question: what is intended by myth? It is also because the answers given depend for the most part on the documents selected.”

“In archaic and traditional societies, the surrounding world is conceived as a microcosm. At the limits of this closed world begins the domain of the unknown, of the formless. On this side there is ordered — because of inhabited and organized — space; on the other, outside this familiar space, there is the unknown and dangerous region of the demons, the ghosts, and the dead and foreigners — in a world, chaos or death or night. This image of an inhabited microcosm, surrounded by desert regions as a chaos or a kingdom of the dead, has survived even in highly evolved civilizations such as those of China, Mesopotamia and Egypt.”

“The crude product of nature, the object fashioned by the industry of man, acquire their reality, their identity, only to the extent of their participation in a transcendent reality.”

“For those to whom a stone reveals itself as sacred, its immediate reality is transmuted into supernatural reality. In other words, for those who have a religious experience all nature is capable of revealing itself as cosmic sacrality.”

“The way towards 'wisdom' or towards 'freedom' is the way towards your inner being. This is the simplest definition of metaphysics.”