Erich Fromm: Človek

„Moderný človek myslí, že stráca čas, keď nerobí veci rýchlo: a pritom nevie, čo si so získaným časom počať.“

„Ak milujem iného človeka, cítim sa jedno s ním, či s ňou, ale s ním takým aký je, nie takým, akého ho chcem mať ako objekt pre svoju potrebu. Je jasné, že taká úcta je možná len vtedy, ak som ja dosiahol nezávislosť; ak viem stáť a chodiť bez bariel, nemusím ovládať či vykorisťovať kohokoľvek iného.“

„Aby mohla dávať nielen mlieko, ale aj med, musí byť nielen dobrou matkou, ale aj šťastným človekom, a to veľa ľudí nedosiahne.“

„Filmová "veľká láska", je zbožňujúca láska. Keď človek dosiahol úrovne, kedy má pocit identity, bytia, založeného na tvorivom rozvinutí svojich schopností, ľahko tiahne k "zbožšteniu" milovanej osoby. Je odcudzený od svojich vlastných síl a premieta ich do milovanej osoby, ktorej sa klania ako najvyššiemu dobru, ako nositeľovi všetkej lásky, všetkého svetla a blaženosti. Pritom sa sám zbavuje všetkého pocitu sily, stráca sa v milovanej osobe, namiesto aby sa s ňou našiel. Pretože obvykle nikto nemôže dlho plniť očakávania svojho zbožňovateľa, sklamanie je nevyhnutné a pre jeho vyliečenie sa hľadá nová modla, niekedy v nekonečnom kruhu.“

„Po prvý raz v dejinách závisí fyzické prežitie ľudstva od radikálnej duševnej zmeny človeka.“

„Človek je zodpovedný sám sebe za získanie alebo stratu svojho života.“

„Sebeckosť a sebaláska zďaleka nie je to isté, naopak sú to protiklady. Sebecký človek sa nemiluje príliš, ale príliš málo. V skutočnosti sa nenávidí.“

„V devätnástom storočí bol problém v tom, že Boh je mŕtvy; v dvadsiatom storočí v tom, že človek je mŕtvy. V devätnástom storočí neľudskosť znamenala krutosť; v dvadsiatom storočí znamená schizoidné odcudzenie človeka samému sebe. Nebezpečenstvom minulosti bolo, že sa ľudia stanú otrokmi. Nebezpečenstvom budúcnosti je, že sa ľudia môžu stať robotmi.“

„Čím viac maríme hybnú silu, zameranú na život, tým silnejšie sa táto sila zameriava na deštrukciu. Čím viac sa človek realizuje, tým menšia je sila deštrukcie. Deštruktívnosť je výsledkom neprežitého života,“

„"Mať dôveru" - či "veriť" - v iného človeka znamená byť si istý spoľahlivosťou a nemennosťou jeho základného zamerania, jadrom jeho osobnosti, jeho láskou.“

„Láska je jediný prostriedok poznávania, lebo odpoveď na moju otázku je v zjednotení sa s druhým. V druhom nachádzam a objavujem nielen seba; objavujem dvoch. Objavujem človeka.“

„V skutočnosti moderný človek mimo pracovnú dobu má veľmi málo sebadisciplíny. Keď nepracuje, chce leňošiť, flákať sa, alebo aby sme použili krajšie slovo „uvoľniť sa.““

„Som toho názoru, že človek je primárne sociálna bytosť, a nie, ako tvrdí Freud, primárne sebestačný a len sekundárne potrebujúci iných, aby uspokojil svoje pudové potreby.“

„Dnešný človek musí mať odvahu k sebe samému.“

„Kladný postoj k vlastnému životu, šťastiu, rastu, slobode má svoje korene v schopnosti k láske. Ak je človek schopný tvorivej lásky, miluje i seba; ak môže milovať len iných, nemôže milovať vôbec.“

„Najdôležitejšou úlohou, ktorú človek v živote má, je zrodiť seba samého, vniesť svetlo do svojho života.“

„Byť objektívny, používať svoj rozum je možné len vtedy, keď človek dospeje k pokore, keď sa zbaví detinských snov o vševedúcnosti a všemohúcnosti.“

„Šťastie moderného človeka: prezerať si výklady a nakupovať všetko, čo si môže dovoliť, či už v hotovosti, alebo na splátky.“

„V umení milovať je prax umenia milovať. Môže človek zvládnuť praktickú stránku nejakého umenia inak než tým, že sa v ňom cvičí?“