„Filmová "veľká láska", je zbožňujúca láska. Keď človek dosiahol úrovne, kedy má pocit identity, bytia, založeného na tvorivom rozvinutí svojich schopností, ľahko tiahne k "zbožšteniu" milovanej osoby. Je odcudzený od svojich vlastných síl a premieta ich do milovanej osoby, ktorej sa klania ako najvyššiemu dobru, ako nositeľovi všetkej lásky, všetkého svetla a blaženosti. Pritom sa sám zbavuje všetkého pocitu sily, stráca sa v milovanej osobe, namiesto aby sa s ňou našiel. Pretože obvykle nikto nemôže dlho plniť očakávania svojho zbožňovateľa, sklamanie je nevyhnutné a pre jeho vyliečenie sa hľadá nová modla, niekedy v nekonečnom kruhu.“