Citáty na tému ústa

page 2

„Tebe z úst, jemu mimo uší šust.“

„Srdiečko by povedalo, ale ústa nechcú“

„Plné ústa, hladné oči.“

„Mnoho by potreboval nití, kto by chcel všetkým ľuďom ústa zašiť.“

„Medové motúzy mu cez ústa preťahuje.“

„Má drahé ústa.“

„Lenivému na chrbte a friškému v ústach.“

„Lenivé ústa – hotové nešťastie.“

„Ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“

„Silný si utiera čelo, chytrý ústa.“

„Chlieb ber zemi, nie z úst iného“

„Kapusta má veľké ústa.“

„Má žabu v ústach.“

„Každý si s ním ústa vypláchne.“

„Cudzie ústa nie sú vráta, nezavrieš ich.“

„Neprežuté slová z úst nevypúšťaj.“

„Nech ťa radšej cudzí pohľad pochváli ako vlastné ústa.“

„Nerob si z úst mlyn, múka z toho i tak nebude.“

„Nebi sa po ústach.“

„Všetci máme toho jedného priateľa, pri ktorom nemôžeme dať telefón na hlasný odposluch, pretože nevieme, čo o chvíľu vyjde z jeho úst.“

„Máme dve uši a jedny ústa, aby sme mohli počúvať dvakrát viac ako hovoriť.“

„Mal dosť inteligencie na to, aby otvoril ústa, keď chcel jesť, ale tam to skončilo.“

„Vložím si krásnu vetu do úst a nasávam ju ako kvapku ovocia.“

„Pokúsil som sa urobiť náčrtok podľa majstrových pokynov a z úst sa mi vydral víťazoslávny výkrik. "Teraz už vieme všetko! Počkajte, nech to spočítam… Knižnica má päťdesiatšesť miestností, štyri z nich sú sedemuholníkové a päťdesiatdva viac-menej štvorcových a z tých je osem bez oblokov, dvadsaťosem smerom na vonkajšiu a šestnásť smerom na vnútornú stranu."“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Spoločenský život sa obmedzil na občasnú výmenu jednoslabičných slov, pretože mlčať zlato, chápavému veľa slov netreba, do zavretých úst nevletí ti chrúst, hovor málo, počúvaj veľa - do siahneš svojho cieľa, a vypustené slovo človeka oslabí, zadržané ho posilní (opatrnosti nikdy nie je nazvyš).“

„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“

„Múdri ľudia majú ústa v srdci.“

„Skutočný rozsudok nad našimi činmi padá často z úst tých, ktorí sa ani len nepokúsili porozumieť ich podstate. Ti, čo svojimi skutkami vytvárajú hodnotu, zvyknú mať menej slov, lebo pre nich hovorí samotný čin.“