Citáty na tému údel

„Srdce má bez dôvery človeka k človeku len údel mechanického svalu.“

„V človekovi bola táto zem korunovaná duchom. Osud jedného je však viazaný na údel druhého. Pád človeka znamená koniec slávy sveta.“

„Údelom života je utrpenie.“

„Chudoba môže byť údel, ale aj neschopnosť, Božie rozhodnutie, ale aj zlá voľba.“

„Na svete niet miesta pre zbabelcov. Všetci musíme byť pripravení drieť, trpieť a umierať. A tvoj údel nie je o nič menej vznešený len preto, že nebijú na bubny, keď sa dennodenne vydávaš na bojové pole, a nevítajú ťa zástupy pokrikom, keď sa dennodenne vraciaš z víťazstva či porážky.“

„Dobrý údel nie je spojencom nečinných.“

„Byť ženou je samo o sebe ťažkým údelom, ale muži jej tento údel ešte strpčujú.“

„Ak sa uspokojíš so svojím údelom, budeš žiť múdro.“

„Nutnosť určuje významným i bezvýznamným ich životný údel podľa rovnakého zákona.“

„Mať príliš krásnu ženu je pre mužov rovnaký údel ako získať vysokoškolský diplom. Oboje sa môže pred ostatnými chváliť, ale zároveň musí celý život dokazovať kvality, ktorými si ich zaslúžil.“

„Ako zúfalý je údel ženy, ktorá je aj zamilovaná i cnostná.“

„Len máloktorá cnostná žena nemá svojho údelu po krk.“

„Niet hodiny mladosti, aby nepriniesla nejaký osud, niet okamihu, ktorého údel, ak sa premeškal, dal by sa dohoniť.“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“