Citáty na tému koľkých

„Udržujte dobrú povesť svojich nepriateľov. Koľkí nám budú pri poslednom súde vyčítať: Keby ste len boli odpovedali na naše urážky dobrotou a láskou, boli by sme teraz zachránení.“

„Koľké šťastie vytrvať na mieste, na ktoré nás postavil Boh! Aké však nešťastie pevne sa usadiť na mieste, kam nás Boh nepovolal!“

„Koľký kus práce je človek!“

„Vek je nepodstatný. Spýtaj sa ma, koľko západov slnka som videl, koľko ľudí som miloval, na koľko ciest som sa vydal alebo na koľkých koncertoch som bol. Toľko rokov mám.“

„Koľkým ľuďom si dnes povedal, že ich máš rád?“

„Keby každý človek tušil, koľkí ho prekuknú!“

„Človek ani nevie, koľkých ľuďom ublížil.“

„Zachovanie tajomstva je pečaťou múdrosti. Koľkým ľuďom odhalíme svoje srdce, toľkým sa staneme daňovými poplatníkmi.“

„Koľkí z nás netrpezlivo čakajú na odpoveď, hoci nikdy nenašli odvahu položiť si otázku.“

„Koľkí už stratili rozum, keď sa ním snažili pohnúť.“

„Výrečnosť neprospieva viacerým ľuďom, ako koľkých škodí.“

„Koľkí z tých, čo sa tvária, že opovrhujú hmotným blahobytom, vzývajú ideál chudoby len preto, aby ospravedlnili svoju lenivosť alebo neschopnosť.“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“

„Vraj má človek len jeden život. Na internete zistíte, že to nie je pravda. Zadajte si do Googlu svoje meno a uvidíte, koľkí ďalší ho nosia. Sú to ľudia, ktorými by sme mohli byť: úbožiak, športovec, takmer slávny herec, odsúdenec čakajúci na smrť, slávny kuchár, osoba s rovnakým dátumom narodenia ako vy… tiene toho, čo mohlo byť, keby bolo všetko trochu inak.“

„Koľkým si strašiakom, toľkých sa boj.“

„Je odrádzajúce rozmýšľať nad tým, koľkých ľudí prekvapí čestnosť a koľkých klamstvo.“