„Keď sa zamilujeme, je to v určitom zmysle krok späť. Zážitok splynutia s milovanou osobou v sebe ukrýva ozvenu najútlejšieho detstva, totiž splynutie s matkou. Okrem splynutia získavame znova tiež pocit všemocnosti, ktorého sme sa po ceste z detstva museli vzdať. Všetko sa zdá možné. Máme pocit , že v spojení s milovanou osobou môžeme prekonať všetky prekážky. Veríme, že sila našej lásky donúti sily odporu, aby sa pred nami sklonili a vytratili sa do tmy. Všetky prekážky padnú. Budúcnosť bude len a len žiarivá. Tieto pocity sú v podstate rovnako nereálne ako pocity dvojročného dieťaťa, ktoré sa cíti byť kráľom rodiny a sveta s neobmedzenou mocou.“