„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, […] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý […] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch. […] Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami. Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou […], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by […], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.
o svojom vierovyznaní“

Témy

ďalej , omše , kostol , rok , myseľ , prijímanie , štúdium , biblia , vývoj , hlaveň , štúdio , veko , hĺbka , ateista , základ , kresťanstvo , štát , práca , človek , rodina , náboženstvo , viera , rodič , vek , učitelia , štúdia , škola a učenie , veriaci , svätý , farár , črta , viera