„Budík
Budík v tomto svete žije krásnym svetom navždy a dosť presne, že láska skutočne ukáže koľko času nám ostáva.
Ostávame vedľa seba, že začíname ráno povzbudením svojho boha, že ukazuje nám kam smerujeme a žijeme spestrím svetlom do sveta.
Láska moja si krásna svetelná žiara, ktorá rozdá sen slobody do vetra, ktorý vie odolať pokušeniam.
V pokušení seba prebudím sa s tebou, lebo láska skutočná mierne poklesne nad menom, ktoré patrí do seba.
Patríme v sebe, ako priateľské tváre, ktoré rozdávame v sebe, že láska sleduje kam kráčame.
Sledujeme v sebe veľa, že prekročíme svoje puto, ktoré vieme rozdeliť do slobody, aby sme mohli dostať kus roboty.
Táto robota sa medzi nás svetom pohybuje, že položíme život za seba, že láska dokonca navždy pracuje v nás.
Pohybujeme seba do života, že dotyk krásny si vyslúžime, že láska konečne prevládne.
V tomto svete sa láska zabezpečí, aby sme mali silné reči a dokonalé vzťahy, ktoré musíme volať povzbudíme do seba.
Zabezpečíme predstavením skutočného sveta, že ovládneme na dokonalosťou sna.
Toto slobodné rozhodnutie získame so svojho pískaní do duší, že láska otvorí svet dohromady.
Otvoríme seba zo srdca do srdca, že rozdelíme seba do náručia a potom lásku dokážeme postaviť.
Postavíme do života veselostí, ktoré si užívame, aby sme dokázali podoprieť do svetla svojho sna.“