Citáty na tému slasť

„Láska prináša spočiatku slasť, no na konci bolesť srdca.“

„Druhá najväčšia slasť po láske je hovoriť o nej.“

„Najviac dosiahneme, keď dokážeme dostatočne zvýšiť zisk slasti zo zdrojov psychickej a intelektuálnej práce. Osud sa potom môže človeka dotknúť iba málo. Uspokojenie, aké poskytuje umelcovi radosť z tvorby, zo stelesnenia jeho fantazijných predstáv, vedcovi riešenie problémov a poznávania pravdy, má osobitnú kvalitu, ktorú jedného dňa určite dokážeme metapsychicky popísať.“

„Slasti lásky postupujú od disticha k štvorveršiu, od štvorveršia k sonetu, od sonetu k balade, od balady k óde, od ódy ku kantáte a od kantáty k dithyrambu. Manžel, ktorý dithyrambem začína, je hlupák.“

„Ťažko vyjadriť, koľko lásky a slasti znamená pojem vlasť.“

„Slasť nie je schopná dať životu človeka nejaký zmysel, a teda nedostatok slasti nemôže životu zmysel vziať.“

„Len ťažko vyjadriť, koľko lásky a slasti znamená pojem vlasť.“

„Odklad uspokojenia je spôsob rozvrhnutia strastí a slastí života tak, aby sme zväčšili slasť, pretože sa najskôr vyrovnáme s bolesťou a máme ju teda za sebou skôr. Bez tejto schopnosti nie je možné rozumne žiť.“

„V láske je slasť i horkosť.“

„Láska je ako život – keď trvá príliš dlho, žije sa ešte pre strasti, ale už nie pre slasti.“

„Kto rozumie psychológii, a tá sa mu stane vášňou, vníma svoju vlastnú existenciu ako najväčšiu slasť.“

„Kto sa v živote ustavične dotýka smrti, spozná príšernejšiu hrôzu ako normálny človek; kto cíti netelesnú bezváhovosť, spoznáva väčšie slasti ako ten, kto sa nikdy neodpútal od zeme.“

„Čo poskytneš priestoru, priestor Ti to viacnásobne vráti. Hľa, aká nádhera, aká slasť, túžila si krásu až do Neba nechať vzrásť! Rajská záhrada, oči sa pasú, aby zachytili všetku tú nádheru priestoru a času!“

„A pri tom dojemnom súzvuku, tej vstupnej bráne do rajských slastí som sa v duchu pýtal, či je opátstvo skutočne miesto skrytých tajomstiev, nedovolených pokusov o ich odhalenie, miestom temných hrozieb. Lebo teraz sa mi javilo ako útulok svätcov, večeradlo cnosti, relikviár vedomosti, archa rozvážnosti, veža múdrosti, hradba miernosti, bašta sily, kadidlo svätosti.“

„Ak mohol takto zmýšľať Giovanni Boccaccio (Corbaccio), laik a roztopašník, predstavte si, ako musel uvažovať a čo musel písať stredoveký moralista, aby podporil paolinský princíp, že najlepšie by bolo, keby to bolo možné bez útrap, nikdy nepoznať telesnú slasť.“