„Aby v duši nebolo hrčí, aby sa jej rast nezastavil, aby človek do organizmu svojej nesmrteľnej duše nezamiesil vlastnú tuposť, na to je zavedené mnoho všeličoho, čo odpútava jeho hlúpu zvedavosť od života, ktorý nerád pracuje v človekovej prítomnosti a všemožne sa pred ním zatvára. Na toto sú zavedené všetky skutočné náboženstvá a všetky obecné pojmy a všetky ľudské predsudky, i najvýraznejší z nich a najpútavejší - psychológia.“ Boris Leonidovič Pasternak (1890–1960) ruský spisovateľ Detstvo Ľuversovej, 1918 Potvrdené výroky O náboženstve , O dušu , O živote
„Poézia nás učí, ako ženy zbožňovať, próza nás učí, ako ich milovať, psychológia nás učí, ako s nimi vychádzať a právnická literatúra nás učí, ako sa s nimi rozchádzať.“ Milan Kenda (1937) O ženách , O literatúre
„Každý, kto mal niekedy niekoho rád, pocítil, ako ho celkom inak poznáva, ako jeho poznanie stavia milovaného do úplne iných polôh, než čo môže o dotyčnom povedať psychológia, antropológia, biológia. To platí, pravda, len vtedy, ak je reč o skutočnej, plnoživotnej láske - nie o tzv. kresťanskej, kde robíme druhým dobre, aby sme za to dostali nejakú odmenu, hoci až vo večnosti. Takáto chudobná láska by sotva mohla znamenať poznanie Boha, o ktorom hovorí Ján.“ Jozef Porubčan (1925–1998) slovenský teolog O bohu , O pravde , O poznanie , O láske
„Kto rozumie psychológii, a tá sa mu stane vášňou, vníma svoju vlastnú existenciu ako najväčšiu slasť.“ Stefan Zweig (1881–1942) rakúsky spisovateľ O vášni
„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“ Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa O inteligencii , O sile , O svete , O mužoch
