Citáty na tému prebudenie

„Najlepším spôsobom, ako začať každý deň, je pri prebudení myslieť na to, či dnes môžeme spraviť radosť aspoň jednému človeku.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

„Bohatstvá tohto sveta sú ako poklady, ktoré vlastníme vo sne: robia nás bohatými do chvíle prebudenia, ale zmenia sa na strašnú chudobu, len čo sa stratí sen.“

Aurelius Augustinus (354–430) ranokresťanské teológ a filozof

„Utrpenie je najlepší liek na prebudenie duše.“

Emile Zola (1840–1902) francúzsky spisovateľ

„V tú noc však dlho nespala a nechcela spať. Jej predstavy po prebudení boli lákavejšie ako akákoľvek vízia krajiny snov. Prišiel konečne skutočný princ? Pri spomienke na tie nádherné tmavé oči, ktoré sa tak hlboko zahľadeli do jej očí, sa Anna veľmi prikláňala k názoru, že áno.“

Lucy Maud Montgomery (1874–1942) kanadská spisovateľka

„Krásu chôdze, pravidelného dychu, pokojného spánku, jasného zraku či prebudenia sa do nového dňa dokážeme oceniť, len ak ochorieme a uzdravíme sa.“

Pam Brown (1948) austrálska poetka

„História nám potvrdzuje, že rovnaké známky prebudenia, vykazuje každá jedna osvietená myseľ, naprieč časom dejín ľudstva…“

Andre

„Nech záhrada prebudenia nášho srdca rozkvitne stovkami kvetov.“

Thich Nhat Hanh (1926) náboženský vodca a mierový aktivista

„Vaše telo je vzácne. Je to naše vozidlo na prebudenie. Zaobchádzajte s ním opatrne.“

Buddha (-563–-483 pred n. l.) nepálsky duchovný učiteľ na ktorého učení bol založený Budhizmus

„Nepriazeň osudu má za následok prebudenie talentov, ktoré by v prosperujúcich podmienkach zostali spiace.“

Quintus Horatius Flaccus (-65–-8 pred n. l.) rímsky lyrik

„Nepochybne jestvuje paralelná deliaca čiara v jasne odlišnej štruktúre oboch svetov (rabelaisovského a joyceovského): organický zmätok, do ktorého v tom prvom ústia klasické sily predstavivosti, poetického vyjadrenia, mýtu a v druhom sily modernej inteligencie, vkusu ľudského vyjadrenia, psychológie. Jestvuje opakujem, hlboká odlišnosť, ktorá u Rabelaisa z námetu na hrdinskú epopeju urobí filmovú grotesku, absurdnú, metafyzickú, akúsi poddajnú a neforemnú matériu, nesúdržnú, disharmonickú, pritom však syntetickú, a bujarí dav postáv, z ktorých každá jedna by mohla byť udatným hrdinom klasickej poémy, premení na hordu neduživých, prebytočných čudákov; zatiaľ čo u Joycea z jednoduchej záležitosti, z takmer pocitového, psychologicky jednoduchého prípadu, akým je ranné prebudenie sa jedného muža, vyťaží kapilárne a nebadateľné efekty, drobulinké výsledky, pochmúrne ilúzie, monštruózne naopak, vo fantastickej štruktúre kalkulov dotýkajúcich sa atómov, buniek, extrémne fyzikálnej skladby myšlienky.“

Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa