„Tak ako lekár nedáva chorému najavo svoje obavy, aj advokát ukazuje klientovi tvár plnú nádeje. Je to jeden z ojedinelých prípadov, kedy sa lož stáva cnosť.“ Honoré De Balzac (1799–1850) francúzsky spisovateľ O nádeji , O lži
„Ľudia, ktorí majú služobný, vecný vzťah k cudziemu utrpeniu, napríklad sudcovia, policajti, lekári, postupom času sa silou zvyku zocelia do takej miery, že keby aj chceli, nemôžu sa správať ku svojim klientom inak ako formálne; po tejto stránke sa ničím neodlišujú od sedliaka, ktorý na záhumní reže barany a teľatá a nevšíma si krv.“ Anton Pavlovič Čechov (1860–1904) ruský dramatik a autor, lekár O mieri , O ľuďoch , O čase , O vzťahoch
„Syndróm vyhorenia je očakávateľná, nevyhnutná osobnostná obrana, ktorá je viditeľná po určitom čase praxe každému profesionálovi. Najčastejším prejavom vyhorenia je skracovanie doby kontaktu s klientom, prípadne únik do rýdzo racionálnej roviny. Iným prejavom profesionálnej obrany je vyhľadávanie takých príležitostí ku kontakte s klientom, ktoré vylučujú emocionálne zabremeňovanie. Profesionál, ktorý klientom niečo predčítava alebo prednáša, nemôže byť z ich strany oslovený a „kontroluje situáciu.““ Oldřich Matoušek Prisudzované výroky O čase
„Jasnovidka: Osoba, často žena, nadaná schopnosťou vidieť to, čo jej klient nevidí, a síce predovšetkým to, že je hlupák.“ Ambrose Bierce (1842–1914) americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik O ženách , O hlupáci
„Môžeme snáď od klienta, priateľa, očakávať, že bude znášať strasti konfrontácie s realitou, pokiaľ sa k tomu sami neodhodláme?“ Morgan Scott Peck (1936–2005) americký psychiater O realite
„Ak viete vytvoriť úžasný zážitok, tak zákazníci o ňom budú hovoriť. A slová z úst klientov majú obrovskú silu!“ Jeff Bezos (1964) O sile
„Klienti nie sú na prvom mieste. Zamestnanci sú na prvom mieste. Ak sa staráte o svojich zamestnancov, postarajú sa o klientov.“ Richard Branson (1950) britský priemyselník
„Ak mu v hlave zostane len veľký zmätok, tým lepšie, lebo v porovnaní s klasikmi feuilletonu je tento román čosi ako film, ktorý v úsilí zaujať publikum Posledného tanga v Paríži ponúka divákovi stodvadsať neprerušovaných minút súlože a tergo medzi stovkou klientov psychiatrickej liečebne. Čo je vlastne to, čo robil Sade v 120 dní Sodomy, keď na stovkách strán tlačil na pedál tam, kde Dante napísal iba "bozkal mi ústa v náruživej páli" (Božská komédia. Peklo, V., v. 136).“ Umberto Eco kniha Vyrobiť si nepriateľa O pekle