Citáty na tému hrozno

„Vojna je hrozná, ale horšie je otroctvo.“

„Žiarlivosť je hrozná vášeň podobná láske, nechce však dobro milovaného, ale jeho závislosť a svoje víťazstvo nad ním.“

„Keď si niekto myslí, že tých bláznov v turbanoch niekto zdemokratizuje, tak sa hrozne mýli.“

„Nič veľké sa nestvorilo zrazu, podobne ako strapec hrozna či figa. Ak mi povieš, že túžiš po fige, odpoviem ti, že to chce čas. Nechaj kvitnúť, potom pozberaj plody a daj im čas dozrieť.“

„Sú isté námety, ktorých pútavosť je strhujúca, a predsa sú príliš hrozne pre beletristicke spracovanie.“

„Keď sa vidíš v zrkadle vyzeráš tam hrozne pozri sa na seba naozaj a nie obrazne ohovárať vieš ale pravdu do oči povedať nevieš“

„V pravde je vždy viac krásy, aj keď je tá krása hrozná.“

„,,Najkrajší pocit aký vôbec existuje… Je keď sa vaše telo a vaša duša spoja s konským telom a konskou dušou. Výraz: "jedno telo a jedna duša" použití v súvislosti jazdca s koňoch teda hovorí o nepretrhnuteľnom pute, ktoré dokáže prekonať všetky nástrahy, bojuje aby sa dostalo do ciela, dokáže zvládnuť i neúspech a sklamanie. Nech je jazdecká hodina či už dokonalá alebo až desivo hrozná, alebo sme sa len boli pozrieť naňho treba si vážiť každý jeden okamih strávený v prítomnosti tohto úkažného tvora…Koňa.“

„Hrozné sú tajomstvá Cirkvi, hrozný je oltár! Hrozná a nevýslovná je účasť na svätých tajomstvách. Bez zvláštnej pomoci Božej milosti by nemohla žiadna ľudská duša zniesť oheň tejto obety.“

„Bez vzdelania sme v hroznom a smrteľnom nebezpečenstve, že berieme vzdelaných ľudí vážne.“

„Trestáme deti, keď klamú, ale hrozne ich mlátime, keď povedia pravdu v nepravý čas.“

„Skutočne civilizovaní ľudia smerujú len tam, kde zrejú hrozno.“

„Žena, ktorá nechce mlčať, je strašná, ale žena, ktorá nechce rozprávať, je priam hrozná.“

„Pochvala je hrozne odporná strava. Chutná síce dobre, ale človek sa jej veľmi rýchlo preje.“

„Múdrejší ustúpi – Múdry silák neustúpi… Inak by bol hrozne hlúpy!“

„Je pravda, že žijeme v hroznom čase. Ale doba je len natoľko hrozná, nakoľko je sumárnym obrazom ľudí, a človek je natoľko obrazom hrôzy, nakoľko sa líši od Božieho obrazu, nakoľko sa zredukoval zo svojej postati. Ľudstvo má takých filozofov, akých si zasluhuje, a zlo sa priostruje nato, aby nakoniec nebolo iného východiska než dobro.“

„Život je hrozná čierna studňa. A hĺbku spozná, kto je na dne.“

„Ah, dobrý vkus! Aká hrozná vec! Vkus je nepriateľom kreativity.“

„Na vychválené hrozno malý košík.“

„Táto tapeta je hrozná, jeden z nás bude musieť ísť.“

„Aká hrozná doba, v ktorej idioti vládnu slepým.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“