Najnovšie citáty

page 26

„Učenci si zo Salamanky mali teda pravdu, ale v konečnom dôsledku sa zmýlili, a Kolumbus sa zasa mýlil, tvrdohlavo vo svojom omyle zotrvával a nakoniec mal pravdu - príklad čistej serendipity.“

„No pokiaľ ide o plochú Zem, treba tu trochu odbočiť a povedať, že nejestvujú len dejiny imaginárnej astronómie, ale jestvujú aj imaginárne dejiny astronómie, prežívajúce ešte dnes v mnohých vedeckých kruhoch, o všeobecnej mienke ani nehovoriac.“

„Astrológia teda nie je veda, či už presná, alebo chybná, ale je náboženstvo (alebo povera - lebo náboženstvá druhých sú vždy povery), a preto nemožno dokázať či je pravá, ani či je falošná, je to len otázka viery a vždy je lepšie do otázok viery sa radšej nemiešať, ak nie pre iné, tak aspoň z úcty k tomu, kto verí.“

„Hľadaj vnútri človeka: tam prebýva Boh. ( v lat.: Redi in interiorem hominem: ibi habitat Deus).“

„Fašizmus pochopil (ako vo všeobecnosti chápu všetky diktatúry), že úchylné sklony sú umocňované faktom, že média prinášajú správy o ich prejavoch. V hodvábničnkách sa napríklad uvádzalo "nezmieňovať sa o samovraždách", lebo ak sa hovorilo o samovraždách, o niekoľko dní v dôsledku inštinktu napodobovania stúpol ich počet.“

„Hluk ako krycí manéver. Povedal by som, že ideológiu tejto cenzúry, teda cenzúry prostredníctvom hluku možno vyjadriť wittgensteinovskými termínmi, asi takto: o tom, čo sa má zamlčať treba hovoriť čo najviac.“

„Mediálny hluk ani nemusí odovzdávať zaujímavé posolstvá, už aj preto, lebo jedno prekrýva druhé a všetky dokopy vyvolávajú práve tento hluk. Hluk občas nadobúda podobu zbytočnej kanonády.“

„V skutočnosti sa totiž hlavnou úlohou ohlušujúcej reklamy stáva dostať do pamäti šot, nie výrobok. Skúste si pripomenúť najpríjemnejšie, najmilšie reklamné šoty - niektoré aj vtipné - a skúste si spomenúť, akého výrobku sa týkali.“

„Pustiť sa do semiotiky ticha: môže to byť semiotika mlčania, semiotika ticha v divadle, semiotika ticha v politike, semiotika ticha v prejave, čiže dlhá odmlka, ticho ako prostriedok na vytvorenie napätého očakávania, ticho ako hrozba, ticho ako súhlas, ticho ako popretie, ticho v hudbe. No prosím, koľko tém na výskum semiotiky. A preto vás, Taliani, nevyzývam k rozprávaniu príbehov, vyzývam vás k tichu.“

„Nazdávam sa však, že niet lepšieho čítania pre pochopenie hlbokých hybných síl tak revolúcie ako jej nepriateľa, Vendeé, ktorý je ešte dnes ideológiou mnohých nostalgikov vo France profonde. Ak chcel Hugo (mimochodom verný svojej poetike) zachytiť príbeh dvoch excesov, nemohol si zvoliť inú techniku ako techniku Excesu realizovanú cez exces. Iba ak prijmeme túto konvenciu, môžeme pochopiť Konvent a stať sa modelovým čitateľom, o akom Hugo sníval - zostrojeným nie cez jemnučké ornamenty, ale cez opus incertum balvanov nerozpoznateľných obrysov.“

„Autor (ak mu nejde o nič iné ako o zárobok a píše, bez štipky nádeje stať sa nesmrteľným, pre krajčírky, pre obchodných cestujúcich alebo milovníkov pornografie, ktorých chúťky a vkus sú v danom okamihu a v danej krajine dobre známe) nikdy nepracuje pre svojho empirického čitateľa, ale usiluje sa vytvoriť si modelového čitateľa, to znamená čitateľa, z ktorého, ak od samého začiatku prijme pravidlá textovej hry, čo sa mu ponúka, sa stane ideálny čitateľ danej knihy, a to aj o tisíc rokov.“

„Preto ho neznepokojuje, že je ho protagonisti sú psychologicky strnulí, bezradní tvárou v tvár vlastným osudom, netrápi ho, že chladnokrvná ukrutnosť Lantenaca, Cimourdainova tvrdosť alebo prívetivá, precítená nežnosť jeho homérskeho Gauvaina (Achiles, Hektor) sú nepravdepodobné. Hugo nám chce dať pocítiť hru Veľkých Síl.“

„Zmiznutie veľkého človeka bolo potrebné pre nastúpenie veľkého storočia. Podujal sa na to ktosi, komu nemožno protirečiť. Panika hrdinov sa vysvetľuje. V bitke pri Waterloo je čosi viac ako mračno, je tam meteor. Tu prišiel Boh.“

„Čo je neľútostné, smrť prinášajúce monštrum, ktoré sľubuje lepší život? Oxymoron.“

„No v Deväťdesiattri gilotína, i keď zabije toho najčistejšieho hrdinu Revolúcie, predchádza zo strany smrti na stranu života, v každom prípade sa tu týči ako symbol budúcnosti proti najpochmúrnejšiemu symbolu minulosti.“

„Vysilený čitateľ musí v jednom okamihu stráviť tak úklady Osudu ako zvrátené zásady galantnej spoločnosti čias. Hugo nemá štipku hanby, v porovnaní s ním je Josiane cudná ako svätica.“

„Chcela by som, aby každý mohol vedieť, nakoľko som nízka. Tým skôr by padali na tvár, lebo čím väčšmi sú zhnusení, tým väčšmi sa podlizujú. Také je už ľudské plemeno. Nepriateľské, ale plazivé. Drak, ale červ. Och, som zvrhlá ako bohovia!“

„Krása má jeden typ, škaredosť ich má tisíc.“

„Duch modernosti - povie - mení gigantov na trpaslíkov, z kyklopov robí gnómov. Kontakt so znetvorením dodal modernej veľkoleposti čosi väčšie, čosi ešte veľkolepejšie ako antická krása.“