„Svetielka
Pohladením po duši, ako svetlo do očí tak láska spozná všetko,čím skutočne sen objaví spoločnosť.
V tejto spoločností sme medzi seba postavený, že kroky nám budú započítané, ako pomoc zhora.
V týchto svetielkach svet dostane navždy pokoj, aby sme dostali všetko na tvári a láska zvyčajne stojí v sebe.
Stojíme v sebe, že láska nad brehom rieky spolu ovládne seba do budúcnosti.
Ovládneme svoje pocity, ktoré smieme preskočiť do vnútra, že sledujeme oči, ako krásne svietia do života.
Svietime si na seba tak, ako medzi seba zapadneme, že slniečko v očiach medzi seba dostane kus priateľstva.
Toto priateľstvo spolu vybudujeme, ako svetielko si dostane seba na cesty, kde smerujeme.
Smerujeme do sveta, že láska medzi seba dostane krásne oči, ktoré musíme prevládnuť nad sebou.
Prevládneme zo sebou všetko, čo láska skutočne otvorí dvere, aby sme mohli dostať kus spoločného sveta.
V tomto svete prebieha hlavne dosť šťastia, čím slza zachytí svet, aby sme videli na cesty.
Tieto cesty sme dokázali spojiť, aby sme mohli kráčať po skutočnom mieste, že láska a slza naozaj vyhrá.
Vyhráme so sebou, aby sme dokázali postaviť nebo, lebo láska smie prebudiť navždy svetlo v duši.
Prebudíme seba do raja, že svetlo naozaj dokáže potešiť priateľa, aby sme museli vychutnať svoje dokonalé pristátie.“