„Vzduch
Vzduch v tebe prevláda, že som v posteli a ťa bozkávam.
Bozkávam ťa veľmi, ako krásne pľúca pracujú ti, že odoláme čo v skutočnosti chceme prežiť spolu.
Prežijeme spolu toľko veľa vecí, ako krásne sa pohybujeme po kružnici.
Pohybujeme sa vzduchom, ako krásne si rukou pohladíme tvár spoločnosťou, ktorá smie nabudiť nás stretnutím spolu.
Toto stretnutie si navždy zapamätáme, že sa v posteli hráme a svet si osladíme.
Osladíme si veľmi veľké reči, že láska si objíme svoje kvety, ktoré tak radi máme a v záhrade sa spoznáme.
V tejto záhrade sme vyrástli, že potrebujeme svet ohúriť a lásku nanovo vyprosiť.
Vyprosíme si veľa vecí, že kráčame k bohu tak, že modlíme sa našu slohu, ktorá znie, že láska skromná bude, pokým srdce bude tancovať, ako anjeli sa radovať.
Radujeme sa spoločne, že vyrastie z nás boží človek, ako vzduch čo pracuje v našom tele.
V tomto tele svet si pohybujeme, že trávička sa zelení z toho nášho krásneho prostredia to v čom boh nám posiela hore z nebíčka.
Z toho nášho človeka sa odhodláme, že láska bude v znamení svojho pokušenia, ktoré nám na očiach vidia všetky nežné stvorenia.
V tomto stvorení smieme založiť seba do života, ako rastieme zo svojho pokojného sveta.
Na tomto svete sme sa zobudili z toho sna, že raz budeme šťastný v nebi čím sme boli na zemi.
V nebi to bude prekvitať spoločnosťou nášho boha, že skutočnosť si vyberie nášho priateľa.
Vyberieme si z toho pekného sna, že osladíme si tam večnosť nášho pokoja.
Vo večností nám bude dobre žiť, akými ľuďmi sme boli na zemi a potom uvidíme, že láska smie nabudiť všetky nežné pokolenia, ktoré dávajú nám za pravdu, ako nás milujú.
Milujú nás tak, že potrebujeme radosť v očiach, ako sen v náručiach.“