Umberto Eco: Vec

„"Kúpele sú dobrá vec," povedal Jorge, "a sám Akvinský ich radí ako prostriedok zaháňajúci smútok, ktorý môže byť planým utrpením, keď nepochádza zo zla, ktoré možno prekonať odvahou. Kúpeľmi sa telesné prejavy opäť dostávajú do rovnováhy. Smiech lomcuje telom, znetvoruje črty tváre, robí človeka podobným opici. "“

„Kňazi musia ustavične kázať Božiemu ľudu, že všetky tie veci sú naskrz falošné a podobné bludy v mysliach veriacich vyvoláva nie duch božský, lež duch zlý a zákerný. Satan totiž berie na seba podobu anjela svetla, celkom sa zmocňuje myslí týchto ženičiek a plne ich ovláda, pretože sú slabej viery a bezbožné.“

„"Každá stvorená vec," povedal, "či je viditeľná, alebo neviditeľná, je svetlom, ktoré Otec svetiel privádza do bytia."“

„Keď teda v týchto drahokamoch spoznávam také vysoké veci, duša mi plače v radostnom dojatí, no nie z pozemskej márnosti alebo z lásky k bohatstvu, ale z prečistej lásky prvotnej, nezapríčinenej príčine.“

„Benjamin Lee Whorf spomínal, že napríklad v západných jazykoch je tendencia analyzovať mnohé udalosti ako predmety a výraz "tri dni" zodpovedá výrazu "tri jablká", zatiaľ čo niektoré jazyky pôvodných obyvateľov Ameriky sú orientované skôr na proces a vidia udalosti tam, kde my vidíme veci - takže jazyk Hopiov dokáže vraj lepšie ako angličtina popísať určité javy, ktoré sú predmetom štúdia modernej fyziky.“

„Samo osebe by to nebolo také ťažké. Kameň možno použiť na mnoho zázračných vecí, okrem iného na zhotovenie stroja, ktorý sa neprestajne pohybuje bez pôsobenia dajakej vonkajšej sily, ale ten najjednoduchší objav opísal istý Arab, Baylek al Quabayakí.“

„Jestvuje tajomná múdrosť, vďaka ktorej možno načisto odlišné javy pomenovať podobnými slovami, múdrosť, vďaka ktorej božské veci môžu byť označené pozemskými menami a pomocou viacznačných symbolov možno Boha nazvať levom alebo leopardom a smrť ranou a radosť plameňom a plameň smrťou a smrť priepasťou a priepasť zatratením a zatratenie mrákotami a mrákoty vášňou.“

„Vieš, v knižnici kdesi na neznámom mieste sú uschované aj černokňažnícke knihy, kniha o čiernej mágii a recepty na diabolské nápoje. Niekoľko takých kníh som si mohol prezrieť, kdeže sú veci, ktoré musím poznať a dúfal som, že tam nájdem opis toho jedu a jeho účinkov. Ale márne.“

„Obyčajný ľudia dakedy veci chápu lepšie ako učení.“

„Takmer opojený som sa vtedy tešil tej prítomnosti vo veciach, ktoré som videl, a v pohľade na ne som po nej túžil, v nich som nachádzal uspokojenie.“

„"To je pravda," priznal som s obdivom. Až dovtedy som si myslel, že každá kniha rozpráva o veciach či už božských, alebo ľudských, ktoré stoja mimo kníh. Teraz som si uvedomil, že knihy nezriedka hovoria o knihách, či vlastne akoby sa rozprávali medzi sebou.“

„Lenže otázka nestojí tak, či bol Kristus chudobný, lež tak, či má byť chudobná cirkev. A byť chudobný, to neznačí vlastniť či nevlastniť dajaký palác, ale ponechať si právo rozhodovať o pozemských veciach alebo sa ho vzdať.“

„Zdôrazňujem, že rozhodne neidentifikujem možné svety s uznávanými jazykovými entitami. Vnímam ich ako úžasné entity navýsosť plnoprávne a rovnocenné. Keď sa hlásim k realistickému postoju vo vzťahu k možným svetom, chcem, aby to bolo brané doslova. (…) Náš súčasný svet je len jeden z mnohých. (…) Vy už veríte v náš súčasný svet. Žiadam vás iba, aby ste verili vo viacero vecí tohto druhu.“

„Vec sa má tak, že novinový román na pokračovanie ťažila vtedy už takmer storočná kliatba: nie len že Rianceyho pozmeňovací návrh z roku 1850 ho takmer zabil, keď uvalil vražednú daň na noviny uverejňujúce feuilleton, ale medzi bohabojnými veriacimi bola rozšírená mienka, že feuilleton rozvracia rodinu, mravne rozkladá mládež, dospelým zasieva do duše semiačka komunizmu a nabáda ich zvrhnúť trón aj oltár, stačí si pozrieť takmer tisícku strán vo dvoch zväzkoch, čo rozboru tejto diabolskej literatúry venoval v roku 1845 Alfred Nettment.“

„Pre niekoho sú Proust a Joyce čelnými osobnosťami historického okamihu, ktorého sú verným produktom. No rozhodne chceme jasne povedať, že oni pre nás dnes nepredstavujú súčasnú spiritualitu; ich vízia sveta, tá čiastková aj všeobecná Weltanschauung, ktorej sú výrazom, nemá pre nás nijakú platnosť, a to práve preto, lebo vychádza z mentality kultúry, ktorej sú obaja produktom - ak dnes voláme po "kolektivistickom románe", dožadujeme sa, aby sa nám konečne dostalo románu v ktorom by sa na medziľudské vzťahy, na spoločenský život, na lásku a na celý život, čo žijem nahliadlo z toho nového zorného uhla pohľadu, ktorý pre nás predstavuje novú morálku a nový spôsob riešenia vecí okolo nás.“

„Teraz všetci, vo vzácnej jednote, tento najvyšší dar falšujú. Každý svojim spôsobom, no podriaďujúc sa rovnakej svojvôli, akoby chceli vztýčiť vežu intelektuálnych lží. A Joyce už plodí veci mimo akejkoľvek miery, ako koza, ktorú nútia priviesť na svet psie mláďa.“