Samuel Barclay Beckett citáty

page 2

„Nič nie je skutočnejšie ako nič.“

„Skúsil si. Zlyhal si. Nevadí. Skús znova. Zlyhaj znova. Zlyhaj lepšie.“

„Hovoriť znamená vymýšľať. Omyl, veľmi správny omyl.“

„Stále sa len pýtame, či existuje život po smrti. Mali by sme sa pýtať, či existuje život po narodení.“

„Naša doba je tak vzrušujúca, že ľudí môžeme šokovať vlastne iba nudou.“

„Nech sa ľudia hocako jemne umývajú a hocako jemne navoňajú, predsa smrdia.“

„Môj vzhľad ľudí vždy rozosmial s tým výdatným žartovným smiechom, ktorý je tak dobrý pre zdravie.“

„Skúšaj znovu. Padaj znovu. Padaj lepšie.“

„Keď ma nemiluješ, nemám byť milovaný. Keď ťa nemilujem, nemám milovať.“

„Niet nič smiešnejšieho ako nešťastie. Je to tá najkomickejšia vec na svete.“

„Jediným hriechom je narodenie sa.“

„Aký je človek: nadáva na svoje topánky, a pritom je vinná jeho noha.“

„Keď ženy už nevedia, čo majú robiť, zoblečú sa, a to je pravdepodobne to najlepšie, čo môžu urobiť.“

„Treba sa snažiť až do krajnosti ísť dovnútra. Nepriateľom človeka je povrchnosť.“

„Živé duše uvidíte, aké sú si podobné.“

„Áno, boli chvíle, keď som zabudol nielen to, kým som, ale že som bol, zabudol som byť.“

„Tomu, kto nemá nič, je zakázané nemilovať špinu.“

„Všetko, čo hovorím, sa ruší, nič nehovorím.“

„Cítil som sa slabý, možno som aj bol.“

„V živote je niečo dôležitejšie ako dochvíľnosť, a to je slušnosť.“

„Obnovenie ticha je úlohou objektov.“

„Prečo tak plačem? Z času na čas. Nie je tu nič smutné.“

„Nechcem stráviť zvyšok svojho života písaním kníh, ktoré nikto nečíta.“

„Strata vedomia pre mňa nebola nikdy veľká strata.“

„Zdá sa, že v prírode je niečo zo všetkého a šialenci sú bežní.“

„Som taký dobrý človek, ako to, že si to nikto nevšimol?“

„Osobne samozrejme ľutujem všetko.“

„Môže byť, že nie sme slobodní? Možno sa oplatí pozrieť sa na to.“

„Vážené nepochopenie, na konci budem sám sebou vďaka tebe.“

„Bolo to dávno, čo som túžil po čomkoľvek a malo to na mňa hrozný účinok.“

„Niekedy sa stáva a niekedy sa znova stane, že zabudnem, kto som a rozopriem sa pred očami, ako cudzinec.“

„Nikdy lynčujú deti, bábätká, bez ohľadu na to, čo robia, sú vopred zbavení viny.“

„Najnovšie správy nie sú posledné.“

„Snažil som sa chodiť v kruhu a dúfal som, že takto pôjdem rovno.“

„Slnko žiarilo na všetko staré, pretože nemalo inú alternatívu.“

„Slzy a smiech sú pre mňa také gaelské.“

„Vie niekto niekedy, prečo sa smejeme?“

„Nečakajte, až kým vás začnú loviť, na to aby ste sa skryli - to bolo vždy moje motto.“

„Keď padnem, budem plakať pre šťastie.“

„Jednoducho neviem, možno nikdy nebudem vedieť.“

„Rozkladať sa znamená žiť tiež - viem, viem, nemučte ma, ale občas niekto zabudne.“

„Nijako menej. Nijako horšie. Nijako bezcenne. Nijako ďalej.“

„Presne povedané, nebol som tam. Presnejšie povedané, verím, že som nikdy nikde nebol.“

„Čo očakávate, človek je čím je, aspoň z časti.“

„Postupne premieňal nepokoj na slová. Urobil si zo starých slov vankúš pod svoju hlavu.“

„Boh je svedok, ktorého nemožno prisahať.“

“Clov: When I fall I'll weep for happiness.”

“God is a witness that cannot be sworn.”

“There is a little of everything, apparently, in nature, and freaks are common.”

“The long blue days, for his head, for his side, and the little paths for his feet, and all the brightness to touch and gather. Through the grass the little mosspaths, bony with old roots, and the trees sticking up, and the flowers sticking up, and the fruit hanging down, and the white exhausted butterflies, and the birds never the same darting all day long into hiding. And all the sounds, meaning nothing. Then at night rest in the quiet house, there are no roads, no streets any more, you lie down by a window opening on refuge, the little sounds come that demand nothing, ordain nothing, explain nothing, propound nothing, and the short necessary night is soon ended, and the sky blue again all over the secret places where nobody ever comes, the secret places never the same, but always simple and indifferent, always mere places, sites of a stirring beyond coming and going, of a being so light and free that it is as the being of nothing.”

“They were most correct, according to their god.”

“Do you ever think? The voice, God forbid.”

“Unfathomable mind, now beacon, now sea.”

“Hamm: Ah, the old questions, the old answers, there's nothing like them!”

“If by Godot I had meant God I would have said God, and not Godot.”

“Hamm: If I could sleep I might make love. I'd go into the woods. My eyes would see … the sky, the earth. I'd run, run, they wouldn't catch me.”

“Hamm: Can there be misery (he yawns) loftier than mine?”

“I felt ill at ease with all this air about me, lost before the confusion of innumerable prospects.”

“How all becomes clear and simple when one opens an eye on the within, having of course previously exposed it to the without, in order to benefit by the contrast.”

“I don’t like animals. It’s a strange thing, I don’t like men and I don’t like animals. As for God, he is beginning to disgust me.”

“Bah, the latest news, the latest news is not the last.”

“My appearance still made people laugh, with that hearty jovial laugh so good for the health.”

“Poor juvenile solutions, explaining nothing. No need then for caution, we may reason on to our heart’s content, the fog won’t lift.”

“No, life ends and no, there is nothing elsewhere, and no question now of ever finding again that white speck lost in whiteness, to see if they still lie still in the stress of that storm, or of a worse storm, or in the black dark for good, or the great whiteness unchanging, and if not what they are doing.”

“No way in, go in, measure.”

“The short winter’s day was drawing to a close. It seems to me sometimes that these are the only days I have ever known, and especially that most charming moment of all, just before night wipes them out.”

“How tell what remains? But it’s the end. Or have I been dreaming, am I dreaming? No no, none of that, for dream is nothing, a joke, and significant what is worse.”

“Here's my life, why not, it is one, if you like, if you must, I don't say no, this evening. There has to be one, it seems, once there is speech, no need of a story, a story is not compulsory, just a life, that's the mistake I made, one of the mistakes, to have wanted a story for myself, whereas life alone is enough.”

“Nell: Nothing is funnier than unhappiness.Nagg: Oh?Nell: Yes, yes, it's the most comical thing in the world. And we laugh, we laugh, with a will, in the beginning. But it's always the same thing. Yes, it's like the funny story we have heard too often, we still find it funny, but we don't laugh any more.”

“The loss of consciousness for me was never any great loss.”

“Does one ever know oneself why one laughs?”

“The memory came faint and cold of the story I might have told, a story in the likeness of my life, I mean without the courage to end or the strength to go on.”

“Hamm: We're not beginning … to … to … mean something?
Clov: Mean something? You and I mean something?”

“But he had hardly felt the absurdity of those things, on the one hand, and the necessity of those others, on the other (for it is rare that the feeling of absurdity is not followed by the feeling of necessity), when he felt the absurdity of those things of which he had just felt the necessity (for it is rare that the feeling of necessity is not followed by the feeling of absurdity).”

“But is it true love, in the rectum? That’s what bothers me sometimes.”