Miroslav Válek citáty

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“

„Plač, láska, plač len, ak máš za kým.“

„Usmejte sa na mňa aspoň očami.“

„Ja viem, že sa to nesmie, ale kdekoľvek sa dotkneš môjho tela stáva sa z neho zreteľne chvejúci sa tón“

„Každá báseň má svoj čas. Ale čas básne je kratší, ako si myslíš…“

„Myslel si: láska. A bol to iba zvyk. Uletel ti biely balónik.“

„Ach, už je aj láska dospelá? A vždy tak krásne bolela.“

„Som radšej, keď moje verše znepokojujú, ako by sa mali páčiť.“

„Poézia je poznanie plus ilúzia. Preto sa poézia tak podobá životu. Ale iba mladí, bez ohľadu na vek, veria ilúzii, napriek poznaniu. To sú tí praví čitatelia poézie.“

„Blíži sa doba ľadová, epocha sťahovania zvierat do ľudí…“

„… chvíľu s tebou medzi ružami, tam sa ťa učím celú naspamäť, tam ťa dýcham až kým povieš Dosť“

„Chodím k tebe, keď ma voláš,
chodím, aj keď nevoláš.“

„Les má dosť práce s prezliekaním stromov.“

„Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.“

„Idealista je človek, ktorý sa neuspokojuje s daným stavom vecí.“

„A kde je báseň? Nemáme!“

„Kedysi v začiatkoch našej socialistickej poézie myslel som si napríklad, že mať rád Apollinaira je zrada na Majakovskom, na komunizme. Ale komunizmus, to je priestor pre človeka, patrí k nemu všetko, čo človek potrebuje. Dnes mi je jasné, že neexistuje problém komunizmus a Apollinaire, ale komunizmus s Apollinairom. Apollinaire patrí do komunizmu, pre človeka v ňom a nezáleží na tom, že sám vo svojej dobe bol ku komunizmu vlažný a možno ešte horšie, lebo jeho poézia patrí človeku.“