Marcus Tullius Cicero: Vec

„Nemôže dobre vravieť ten, kto nie je znalý veci.“

„Každý začiatok veľkej veci je nepatrný.“

„Títo ľudia totiž všetko posudzovali len očami tela a neboli schopní vnímať veci očami duše.“

„Zákon nie je nič iné ako jasný a z vôle bohov daný poriadok, ktorý odporúča konať čestne a zakazuje opak; Zákon nie je nič iné ako správny a z nebies vzatý rozum, ktorý prikazuje veci počestné a zakazuje opačné.“

„Filozofia – definícia filozofie: Znalosť vecí božských a ľudských a znalosť príčin, s ktorými tie veci súvisia.“

„Žiť je ta najkrajšia vec na svete.“

„Pretože sme sa nenarodili len pre seba samých a na časť nášho života si robí nárok vlasť a na časť priatelia, a pretože všetko, čo rastie, na zemi, je podľa učenia stoikov stvorené na úžitok ľudom a ľudia boli splodení kvôli ľudom, aby si mohli navzájom prospievať, musíme nasledovať vedenie prírody a všeobecne prospešné veci venovať všeobecnému dobru, preukazovať ľudom láskavosti a navzájom ich prijímať, a tak svojimi schopnosťami, všetkou svojou prácou i svojimi hmotnými prostriedkami upevňovať ľudskú pospolitosť.“

„Dôvod robí pochybnú vec vierohodnou.“

„Začiatky všetkých vecí sú nepatrné.“

„Najsladšie veci v živote sú najtichšie… Šťastný život spočíva v pokoji mysle.“

„Medzi človekom a zvieraťom je najväčší rozdiel v tom, že zviera ako tvor riadený zmyslami sa prispôsobuje iba svojmu okoliu a prítomnosti a len veľmi málo vníma minulosť alebo budúcnosť, no človek obdarený rozumom vníma s jeho pomocou dejovú následnosť, vidí príčiny vecí, uvedomuje si ich podmienky a predpoklady, porovnáva podobné javy, budúcnosť tesne spája s prítomnosťou - a tak vidí kolobeh celého života a vopred zariaďuje nevyhnutne potrebné veci. Táto pospolitosť silou rozumu zbližuje človeka s človekom k pospolitosti reči a života a vštepuje mu predovšetkým celkom zvláštnu lásku k deťom, ďalej ho vedie k tomu, aby túžil po spoločenskom spolužití ľudí i po účasti na ňom, a preto aby si zaopatril potrebné veci na lepšie živobytie nielen pre seba samého, ale i pre manželku, deti a ostatných, ktorých má rád a o ktorých sa má starať. A táto starostlivosť podnecuje tiež ľudského ducha a posilňuje ho k činnosti.“

„S túžbou po poznaní pravdy je spojená akási túžba po samostatnosti; duch dobre utváraný prírodou nechce totiž poslúchať, iba takého človeka, ktorý ho svojimi radami riadi a poučuje, alebo mu podľa práva a zákonov rozkazuje v záujme všeobecného prospechu. Odtiaľ zase vyrastá veľkosť ducha a pohŕdanie pozemskými vecami.“

„Sú aj takí ľudia, ktorí v snahe starať sa o svoje súkromné imanie alebo z akejsi nechutí prehlasujú, že sa starajú len o svoje veci. a zrejme teda nikomu nekrivdia. Takí ľudia síce nekonajú jednu nespravodlivosť, ale zato upadajú do druhej. Zrádzajú spoločenstvo života, lebo mu neobetujú nič zo svojich snáh, nič zo svojej práce, nič zo svojich schopnosti.“

„Ak sme sa zbavili nevyhnutných prác a starostí, túžime niečo vidieť, počuť, niečomu sa priučiť; a poznanie skrytých a podivuhodných vecí pokladáme za potrebné k blaženému životu.“

„Tak ako je kôň zrodený k behu, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristotéles: na rozmýšľanie a na jednanie.“

„Nemalo by stačiť to, čo vraví o filozofoch Platón: sú spravodliví, lebo sa zaoberajú skúmaním pravdy a pohŕdajú vecami, o ktoré sa iní vášnivo usilujú, a medzi sebou zvádzajú boje, pretože sami si tie veci vôbec necenia. Istú spravodlivosť tým síce iste dosahujú, že totiž sami nikomu nekrivdia, ale pritom sa dopúšťajú inej nespravodlivosti, lebo pri zamestnaní svojimi vedeckými záujmami ponechávajú bez ochrany tých, ktorých by mali chrániť.“

„Často sa vyskytujú také okolnosti, že konanie, ktoré sa zdá vhodné pre človeka spravodlivého a poctivca, napríklad vrátiť zverenú vec alebo splniť sľub, dostáva opačný zmysel a že sa naopak ako spravodlivé konanie javí prekročiť záväzky pravdovravnosti a vernosti a nezachovať ich. Treba totiž prihliadnuť k zásadám spravodlivosti: po prvé, aby sme nikomu neškodili, a po druhé, aby sme dbali na všeobecný prospech. Tieto zretele sa časom menia, a tak sa mení aj povinnosť, nie je stále tá istá.“

„Veci sa neposudzujú podľa počtu, ale podľa závažnosti.“

„Niektorí ľudia vynakladajú priveľké úsilie a priveľa práce na bezvýznamné veci.“