JUDr. Jozef Buday bol slovenský kňaz, národný a osvetový pracovník, vysokoškolský pedagóg, teológ a jeden z najvýznamnejších politikov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Narodil sa v zemianskej rodine Jozefa Budaya a jeho manželky Juliany rodenej Jankovičovej v Trenčíne. V rodnom meste absolvoval gymnázium, ktoré ukončil v rumunskom Satu Mare. Teologické vzdelanie dosiahol v Nitre. Za kňaza bol vysvätený v roku 1899. Okrem teológie študoval aj právo na bratislavskej univerzite. Promoval na budapeštianskej univerzite. Následne pôsobil ako kaplán v Rosine, Terchovej a v Bošáci. Ako kaplán sa pričinil o pozdvihnutie pútnických miest v Skalke, Dubnici, Višňovom a vo Frývalde. Bol aktívnym aj v spolkovom živote. V obciach Terchová, Bošáca a Moravské Lieskové zakladal potravné spolky. V období, keď bol v Moravskom Lieskovom kňazom, zaslúžil sa o výstavbu nového štvorloďového kostola v románskom slohu. V rokoch 1908 – 1913 redigoval mesačník Sv. Vojtech a v rokoch 1917 – 1918 mesačník Duchovný pastier. V roku 1919 bol vymenovaný za riadneho univerzitného profesora cirkevného práva na teologickej fakulte v Bratislave. Od roku 1921 bol kanonikom v Nitre. Ešte v časoch Uhorska v rokoch 1910 – 1918 zasadal v stoličnom zastupiteľstve Trenčianskej župy .
Upozornil na seba aj v oblasti literatúry a publicistiky. Bol redaktorov a dopisovateľom vo väčšine dobových slovenských časopisoch, ako aj v slovenských časopisoch v Amerike. Bol podpredsedom Spolku sv. Vojtecha a podpredsedom jeho literárno-vedeckého odboru. Aktivitu vyvíjal aj v Matici slovenskej, v ktorej bol výborníkom. Okrem viacerých prekladov z nemčiny a poľštiny knižne vydal pôvodné dielo Prečo som katolíkom, Cyklus kázní, Katolicizmus a luteranizmus, Ľudové poviedky, Naša národná púť do Ríma , Odpadnutá pijavica a Poznámky na pamflet českých lidovcov na Slovensku. Bol nositeľom Rádu sv. Sávu III. triedy a cirkevného rádu Pro fide et ecclesta in Russia Merita.Po prevrate bol v roku 1919 povolaný za poslanca do Revolučného národného zhromaždenia, kde reprezentoval Slovenský klub a zasadal v rozpočtovom výbore. V 20. rokoch 20. storočia bol podpredsedom SĽS/HSĽS. Členom Predsedníctva HSĽS zostal až do smrti. V rokoch 1921 – 1939 bol okresným predsedom SĽS/HSĽS v Nitre. V parlamentných voľbách v roku 1920 i 1925 bol zvolený za poslanca Slovenskej ľudovej strany . Počas rokov 1926 – 1929 bol podpredsedom poslaneckej snemovne. Po parlamentných voľbách v roku 1929 prešiel do hornej komory parlamentu, kde zotrval aj po parlamentných voľbách v roku 1935. V rokoch 1935 – 1939 bol podpredsedom Senátu Národného zhromaždenia. V pražskom parlamente patril k najvýraznejším politikom a rečníkom HSĽS. V prvých dvoch volebných obdobiach Národného zhromaždenia bol najčastejšie vystupujúcim ľudáckym poslancom. Rovnaké prvenstvo si udržal aj v nasledujúcom volebnom období, keď prestúpil do senátu. V strane patril k jej umiernenému krídlu. Bol aj blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku.
Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Pravdepodobne za najvýznamnejší moment jeho politickej kariéry sa dá označiť prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny 18. januára 1938, kedy sa mu dostalo cti ako služobne najstaršiemu zvolenému poslancovi otvoriť prvé rokovanie slovenského zákonodarného zboru v slávnostne vyzdobenej aule Univerzity Komenského za prítomnosti množstva vzácnych hostí z domova i zo zahraničia. V sneme pôsobil ako predseda poslaneckého klubu strany, člen zahraničného a ústavno-právneho výboru. Ešte krátko pred smrťou bol na zjazde HSĽS v Trenčíne v októbri 1939 zvolený za podpredsedu strany.
Zomrel náhle 15. novembra 1939, kedy po vystúpení z rýchlika v Leopoldove nečakane upadol a nedokázal mu pomôcť ani privolaný lekár. Zomrel vo veku 62 rokov. Na veľkolepom pohrebe, ktorý v Nitre celebroval nitriansky biskup Karol Kmeťko, sa zúčastnil prezident republiky Jozef Tiso, predseda vlády Vojtech Tuka, predseda snemu Martin Sokol, ako aj viacerí ministri, poslanci, zástupcovia strany, Hlinkovej gardy, predstavitelia samosprávy, armády, polície, Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha a množstvo občanov z Nitry a jej okolia.
Wikipedia
V reči v Poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia Česko-Slovenska 20. októbra 1926.
Potvrdené výroky
Zdroj: http://www.psp.cz/eknih/1925ns/ps/stenprot/045schuz/s045001.htm
