Johann Wolfgang von Goethe: Človek (page 3)

„Človek musí veriť, že možno pochopiť nepochopiteľné, inak by o tom nezačal premýšľať.“

„Človek nestráca vždy, keď niečo odmieta.“

„Človek stále nestráca ak sa niečoho zrieka.“

„Človek má za to, že musí byť starý, aby bol múdry. V podstate ale má človek s pribúdajúcimi rokmi čo robiť, aby sa udržal tak múdry aký bol.“

„Nejde byť vždy hrdinom, ale vždy možno zostať človekom.“

„Starý človek stráca jedno z najväčších ľudských práv: nie je už posudzovaný svojimi, svojou generáciou.“

„Ideál je stanovený ako čierna plocha terča, ktorú musí mať človek stále na muške, i keď ju nie vždy zasiahne.“

„Človek vlastne vie len keď vie málo. Čím viac vie, tým väčšie sú pochybnosti.“

„Čo človek nevie, to potrebuje a čo vie, to zas nepotrebuje.“

„Čo všetko nevykonáme, aby sme získali známosť slávneho človeka!“

„Niektoré chyby sú potrebné pre existenciu človeka. Nepáčilo by sa nám, keby naši starí priatelia stratili niektoré svoje charakterové rysy.“

„Niektoré knihy boli, zdá sa, napísané nie preto, aby sa z nich človek poučil, ale aby sa dozvedel, že autor niečo vie.“

„Po štyridsiatke je človek zodpovedný za svoju tvár.“

„Každý človek je do tej miery obmedzený, že chce druhého vychovávať na svoj obraz.“

„Keď človek chce vykonať všetko, čo sa od neho žiada, musí sa považovať za viac, ako je.“

„Keď je človek starý, musí sa viac namáhať, ako keď bol mladý.“

„Priateľu, človek je iba blázon, keď sa Bohu predstaví ako seberovný.“

„Príroda obklopuje človeka mrakom a núti ho stále mieriť ku svetlu.“

„Rozumný človek nájde najlepšie vzdelanie na cestách.“