Johann Wolfgang von Goethe: Človek

„Zaobchádzajte s človekom podľa toho, aký je a on takým zostane. Zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže a mal by byť a on sa takým stane.“

„Samota je pekná vec, keď človek žije sám so sebou v mieri a ak má čo robiť.“

„Žiadny človek sa nechce niekým stať, každý chce už niekým byť.“

„Najkrajšie šťastie mysliaceho človeka je, že preskúmal to, čo sa preskúmať dá a pokojne uctieva to, čo sa preskúmať nedá.“

„Víno poteší srdce človeka.“

„Človeka nik neklame, človek klame sám seba.“

„Problémy narastajú, čím viac sa človek blíži k cieľu.“

„Človek si želá mnoho, a predsa potrebuje len málo.“

„Najšťastnejší je človek, ktorý dokáže koniec svojho života dať do spojitosti so začiatkom.“

„Čím je človek v malých veciach, tým je vo veľkých.“

„Ak sa človek zaoberá sledovaním svojho organizmu alebo morálneho rozpoloženia, bude sa určite cítiť chorým.“

„Človek žije skutočný život, keď je šťastný šťastím druhých.“

„Človeka si vážim podľa toho, akú bolesť dokáže znášať.“

„Človek by mal každý deň počuť aspoň jednu pieseň, čítať jednu krásnu báseň, vidieť jednu výbornú maľbu, a ak by to bolo možné, povedať zopár…“

„Chyby robia človeka sympatickým.“

„Človek by mal vlastne čítať vždy len to, čo obdivuje.“

„Čo je povinnosť? Povinnosť je, čo si človek sám rozkáže!“

„Prvé a posledné, čo sa od každého poriadneho človeka vyžaduje, je láska k pravde.“

„Len okamih rozhoduje o živote človeka.“