Johann Wolfgang von Goethe: Človek (page 2)

„Čo človek vymyslel, robí s láskou, čo sa naučil, robí s istotou.“

„Čo je povinnosť? Povinnosť je, čo si človek sám rozkáže!“

„Obyčajne sa človek domnieva, že len čo počuje slová - musí si pritom aj niečo myslieť.“

„Len okamih rozhoduje o živote človeka.“

„Ten, kto mlčí, má málo starostí; človek zostane schovaný pod jazykom.“

„Najdokonalejším fyzikálnym prístrojom, aký môže existovať, je človek sám. Tým najhorším zlom modernej fyziky je, že experimenty doslova oddelila od…“

„Najväčším šťastím pre mysliaceho človeka je možnosť poznávať poznateľné a uctievať nepoznateľné.“

„Človek pozná seba, keď pozná svet, ktorý pozoruje v sebe a seba v ňom.“

„Človek vidí vo svete to, čo nosí vo svojom srdci.“

„Každé desaťročie človeka má svoje vlastné šťastie, nádeje a vyhliadky.“

„Človeka nepoznávame podľa myšlienok, ale podľa skutkov. Nie, keď myslí, ale keď tvorí, čo má, poznáva svoju cenu.“

„Zdravý človek bez peňazí je napoly chorý.“

„Duša človeka, ako sa podobáš vode! Osud človeka, ako sa podobáš vetru!“

„Od násilia, ktoré zväzuje všetkých ľudí sa oslobodí ten človek, ktorý dokáže premôcť sám seba.“

„Pre človeka nie je vždy stratou, ak si niečo odrieka.“

„Kto nemá charakter, nie je človek, ale vec.“

„Ak človek začne uvažovať o vlastnom tele alebo o vlastnej morálke, takmer vždy zistí, že je chorý.“

„To, čo sa dozvieme od rovnako zmýšľajúceho človeka, je takmer také, ako by sme to skúsili my sami.“

„Najväčšia zásluha človeka tkvie nesporne v tom, že pokiaľ môže, sám určuje vonkajšie okolnosti a čo najmenej dopúšťa, aby bol nimi určovaný.“