Johann Wolfgang von Goethe: Človek (page 4)

„Len človek dokáže, čo je nemožné.“

„Starý človek musí dokazovať, že má ešte chuť žiť práve preto, že je starý.“

„Len príroda vie, čo chce… nikdy nežartuje a nikdy nerobí chyby; tie robí len človek.“

„Svojou úpornosťou nahrádza mýliaci sa človek to, čo mu chýba na pravde a na sile.“

„Šľachetného človeka ďaleko dovedie dobré slovo ženy.“

„Ľudia absolútne nechápu, ako človek musí byť vážny, aby mohol byť veselý.“

„Ľudstvo ide stále vpred, ale človek zostáva stále rovnaký.“

„Maličkosti ukazujú povahu človeka lepšie, ako zdanlivo dôležité činy. Čím je človek v malých veciach, tým je aj vo veľkých.“

„Miesto, na ktoré vkročil dobrý človek, je vysvätené.“

„Mladý človek, ktorý blúdi vlastnou cestou, je mi milší ako tí, ktorí idú síce správne, ale cudzími cestami.“

„Mnoho si človek praje a predsa potrebuje málo.“

„Ak si chceš zariadiť pekný život, nesmieš sa starať o minulosť; to najmenšie ťa má málo mrzieť, musíš mať stále pôžitok z prítomnosti, najmä nesmieš nenávidieť žiadneho človeka a budúcnosť prenechať Bohu.“

„Ako môže človek poznať sám seba ? Pozorovaním nikdy, skôr však konaním. Skús urobiť svoju povinnosť a budeš vedieť hneď, čo je v tebe.“

„Myslím si, že človek sníva iba preto, aby neprestal vidieť.“

„Ako zriedka je človek spokojný so svojím stavom, v ktorom sa nachádza! Vždy si praje mať stav svojho blížneho, z ktorého sa tento rovnako túži dostať preč.“

„Aký je človek, taký je jeho boh.“

„Veľa si človek praje a tak málo potrebuje.“

„Vlastným predmetom štúdia ľudstva je človek. - Vo svete zbavenom ideí vládnu príšery.“

„Najviac sa mi medzi mojimi hosťami páči veselý človek: Ten, kto sa nevie sám považovať za najlepšieho, určite nepatrí k najlepším.“