Hans Urs Von Balthasar citáty

„Celý život čakáme na neobyčajného človeka; namiesto toho by sme mali premeniť na neobyčajných tých, ktorí sú okolo nás.“

„Prestali ste rozlišovať zlo a dobro, pretože ste prestali spoznávať svoj národ.“

„Pokora nieje žiadna čnosť, ale poznanie, že nám všetky čnosti chýbajú.“

„Boh, ktorý bol tridsať rokov murárom a tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše.“

„Každá hodina strávená naozaj v samote obsahuje pre človeka výzvu. Preto je málo skutočnej samoty; hoci predstierame, že po nej túžime, vyhýbame sa jej a robíme hluk v nás samých.“

„Kristove účty nikdy nesedia. Vždy je zároveň príliš bohatý aj príliš chudobný, obdarený veľkou mocou aj bezmocný, aktívny aj pasívny. Je rovnako Boh i človek, hlava i telo a ako taký je mierou všetkých vecí a zároveň spochybňuje ostatné miery.“

„Aj preto, že Pán sa vďaka matke naučil, čo znamená ľudská láska; jeho matka sa stala prostredníčkou. Skrze ňu Pán vstupuje do živej tradície ľudského uctievania Boha. Mária má v každom smere úlohu konkretizovať; kto ju odmieta, musí zároveň odmietnuť princíp tradície; bez nej sa však Pán stáva abstraktným princípom vykúpenia.“

„Ak existuje skok od človeka k Bohu je to možné len preto, lebo predtým sa uskutočnil skok od Boha k človeku.“

„Boh nám dáva veľa vecí len preto, aby sme mu ich obetovali. Aj on prijal ľudské telo preto, aby ho obetoval na kríži a dal ho ľuďom za pokrm.“

„Ježiš pred Herodesom: nezabudnuteľná situácia vytrvalého Božieho mlčania pred človekom, ktorý chce prinútiť Boha, aby prehovoril; ktorý ho chce zneužiť na náboženskú senzáciu.“

„Darovanie vonkajších hmotných vecí je v láske vždy nepodstatné, je to pomôcka v núdzi; aby sa človek sám pozdvihol, aby vyplnil nerovnosť, medzipriestor. Až keď už nebude mať čo darovať, iba lásku, láska dosiahne svoju plnú zrelosť.“

„Kristova láska je dokonale taktná. Vie spájať najvyššie požiadavky s najvyššou nevtieravosťou.“

„Máriinou túžbou nie je to, aby sme spoznávali ju samu, ale aby sme objavovali hĺbku Božej lásky.“

„Skutočná láska vždy viac pramení z poznania toho, čo je na milovanom hodné milovania, ako z vnútorného inštinktu vedúcemu k láske. Ten by sám osebe viedol iba k predvádzaniu vlastnej schopnosti milovať pred tým druhým, a to by bol magický úkon, nie úkon lásky.“

„Sú dva druhy lásky: keď Kristus miluje Otca pre jeho nekonečnú plnosť a chudobných pre ich nekonečnú bezmocnosť. Či nie je tá druhá, odbleskom prvej? Či neodzrkadľuje bieda a bezmocnosť sveta niečo z vnútrobožskej lásky, ktorú nezahaľuje ochranné rúcho a je vydaná nám napospas?“

„Kristus je najkratšou cestou od každého ku každému. Je mostom, stredobodom sŕdc i bytostí, v ňom sa spájajú všetky veci.“

„V manželstve býva nie raz víťazom ten, kto sa im nezdá.“

„Čo je v nás, je väčšie ako my; obsah je teda väčší ako nádoba. Nezáleží na tom, či nádoba praskne alebo len pretečie; dôležité je jedno: aby sa posolstvo šírilo ďalej.“

„Význam je vždy bohatší ako jeho vyjadrenie.“

„Kristus hľadá v mojej duši Otcovu vôľu; Otec v nej hľadá Synov obraz. Keď sa v nej obidvaja stretnú, je plná Ducha Svätého.“

„Kniha je vždy rozhovor, ktorý sa nemohol uskutočniť.“

„Človek nie je stvorený na to, aby sa obmedzoval, ale aby odumrel sám sebe a ako súčasť Kristovho vlastníctva všetko vlastnil spolu s ním.“

„Musíme si uvedomiť skutočný zmysel katolíckej tradície pred tvárou tých "večne včerajších". To nie je odovzdávanie stále toho istého, na spôsob reťaze robotníkov, ktorí si vzájomne podávajú tehly. Tradícia je niečo neobyčajne živé, čo má svoj prvotný počiatok v darovaniu sa Syna skrze Otca ľuďom… vždy spolu s krvou srdca Odovzdávajúcej Osoby.“

„Kríž je kritická situácia lásky.“

„Nedostali sme otázku, ale pozvanie.“

„Zlá láska je lepšia ako žiadna, žene sa udeľuje odpustenie, nie však farizejovi - iba preto, lebo nič neurobil.“

„Je pekné, že medzi priateľmi možno mnohé zamlčať, a neskalí to ich súlad. Medzi manželmi je to ťažšie.“

„Preľad má len ten, kto vie veľa prehliadnuť.“

„Svätci sú odpoveďou zhora na otázky z dola.“

„Nič nie je nudnejšie ako zložitá duša a nič nie je napínavejšie ako jednoduchá duša.“

„Nechať dozrievať je striebro, rozhodnúť sa zlato.“

„Ak majú dvaja prebývať v jednom srdci, musím ustúpiť nabok, stiahnuť sa, aby ten druhý mal miesto a necítil sa stiesnene.“

„Kto bez vlastnej viny nemôže prísť k Bohu, k tomu príde sám Boh; a kto má od uzdravenia zdanlivo najďalej, bude uzdravený ako prvý.“

„Kto vlastne je kresťan? Ten, kto nasadí svoj život za svojich bratov, lebo on sám vďačí za svoj život Ukrižovanému.“

„Môžeš povedať Bohu áno, alebo nie; flirtovať s ním nemôžeš.“

„Na Krista sa nemožno iba pozerať, chce byť ´vysvetľovaný´. Jeho skutky, slová, zázraky sú znakmi: majú nekonečnú hĺbku, do ktorej lákajú a pozývajú.“

„Podľa čoho možno spoznať, že Boh zavrhuje hriech? Podľa toho, že Kristus miluje hriešnikov. Práve oni sú najúbohejší a potrebujú najväčšiu ochranu.“

„Ten, kto nepočúva najprv Boha, nemá čo svetu povedať.“

„V láske je prebytok zároveň núdzou a chudoba bohatstvom. Milujúci nevlastní, čo ešte neodovzdal ďalej, a milovaný vlastní všetko, čo nemá on sám, ale milujúci.“

„Ženy sa delia o svoje poznanie veľkorysejšie ako muži: pre ženy je dostatočným dielom život, zatiaľ čo muži si šetria svoju pravdu na mimoriadny čin.“

“What you are is God's gift to you, what you become is your gift to God.”

“Charisms are not distributed at random but are dispensed by God to supply what is needful and lacking in his Church at each historical moment. If they are from God, they usually do not flow with the latest fashionable trend but much more likely contain an antidote and remedy for the perils of the time.”

“The inner reality of love can be recognized only by love.”

“It is to the Cross that the Christian is challenged to follow his Master: no path of redemption can make a detour around it.”

“To be a child means to owe one's existence to another, and even in our adult life we never quite reach the point where we no longer have to give thanks for being the person we are.”

“The Church does not dispense the sacrament of baptism in order to acquire for herself an increase in membership but in order to consecrate a human being to God and to communicate to that person the divine gift of birth from God.”

“Even if a unity of faith is not possible, a unity of love is.”

“Adrienne von Speyr has brought mysticism back from the clandestine existence into which, increasingly misunderstood, indeed scorned, it had been exiled and silenced by official theology and proclamation and has returned it to the center of salvation history.”

“In his Gospel, St. John, through long and deep contemplation, acknowledges Jesus to be the Logos of God. In his epistles he points entirely away from himself toward Christ. Finally, in the Apocalypse, in the vision of the Lamb of God, Old and New Testaments are united, and the whole drama of salvation is summed up.”

“What deserves to be called mysticism—not in the vague sense of the history and philosophy of religion, but rather in the Catholic-ecclesial sense—occurs when God's Word is heard, not only with exegetical and theological understanding, but with the whole heart, the whole being, when one is steadfast before the self-disclosure of the heart of God despite fire and night.”

“God deserves more love than the world gives him. Men, too, need more love than they receive from the world. Our community wants to take her place where these two needs meet.”

“Only by presupposing God's prior and inconceivable forgiveness can the limitations of human good will be transcended, and only thus can the danger of human pride be avoided.”

“The Mystical Body of Christ does not rest on abstract principles but on concrete persons who have missions, or on missions which are personal.”

“Christ's Passion, viewed from within, is of a diversity that the biblical texts and images leave hidden; but numerous mystics through the centuries have been allowed to experience a great deal of it in ever-varying aspects—if only by drops, as it were, compared with the Son of God.”

“There were many mystical phenomena in Adrienne's life—stigmata, transferences, the radiating of light, levitation, speaking with tongues, and other things of that kind, but they all occurred in a totally unemphatic way. They were mere accompaniments to show forth the heart of the matter: what was to be passed on to the Church, invisibly through prayer and strenuous penance, visibly through the dictated works. The criterion of her mysticism's authenticity lies primarily, if not exclusively, in the quality of what she did and what she had and has to say.”

“In Maximus all the streams of the Greek patristic tradition flow together in synthesis. At the same time, with real originality, there is much from within that tradition that he takes to a higher level. But the course of this saint's life impressed me even more than his teaching. Once again, like Athanasius, one man was able to defend orthodox Christology against a whole empire. A Byzantine joins forces with Pope St. Martin I in Rome and finally suffers martyrdom for the true faith. This is the summit of that unity of doctrine and life which marks the whole patristic age; speculation and mysticism of the greatest subtlety are wedded to a soberly and consciously grasped martyrdom. In St. Maximus we can see in the Catholica what Kierkegaard found within the individual.”