Citáty na tému potlesk

„Potlesk je potvrdenie, nie účet.“

Dale Carnegie (1888–1955) americký spisovateľ a prednášajúci

„Popularita bola a je sestrou obrov a nepripúšťa strednú cestu: robí z ľudí obludy alebo hviezdy, prináša opovrhnutie, alebo naopak, potlesk.“

Baltasar Gracián (1601–1658) španielsky jezuita a barokový prozaik a filozof

„Dôkaz: Potlesk dokazuje, že sa nevytráca v pretechnizovanom svete ručná práca.“

Jozef Bily (1946) autor poezie pre deti a mládež

„Žijú si hrdo v sláve, v lesku. Sklonia sa iba pri potlesku.“

Jozef Bily (1946) autor poezie pre deti a mládež

„Niektoré začiatky dobrej povesti by mali slúžiť na vzbudenie zvedavosti, nie ako zaviazanie sa na dosiahnutie cieľa. Lepšie to dopadne, keď skutočnosť presiahne očakávanú predstavu, a je väčšia, ako sa predpokladalo. Toto pravidlo nebude platiť pre zlé veci, pretože im práve pomáha zveličovanie; jeho vyvrátenie si získa potlesk a dokonca robí prijateľným to, čo vzbudzovalo obavu skazy.“

Baltasar Gracián (1601–1658) španielsky jezuita a barokový prozaik a filozof

„Najľahšou manuálnou prácou, ktorá človeka uživí, je potlesk.“

Peter Gregor (1944–2014) slovenský básnik, prozaik, dramatik a autor rozhlasových hier

„Potlesk škodí sluchu. Hrozí, že človek ohluchne voči všetkému - okrem potlesku.“

Peter Gregor (1944–2014) slovenský básnik, prozaik, dramatik a autor rozhlasových hier

„Smrteľné nadšenie - Potlesk pre komára.“

Pavol Janík (1956) básnik, dramatik, prozaik, aforista, publicista a prekladateľ

„V ľahkej namyslenej hlave neobjavíš muky. Jej poslúži k vlastnej sláve potlesk jednej ruky.“

Štefan Kasarda (1935–2006)

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publicist…