Citáty na tému jazyk

page 3

„Benjamin Lee Whorf spomínal, že napríklad v západných jazykoch je tendencia analyzovať mnohé udalosti ako predmety a výraz "tri dni" zodpovedá výrazu "tri jablká", zatiaľ čo niektoré jazyky pôvodných obyvateľov Ameriky sú orientované skôr na proces a vidia udalosti tam, kde my vidíme veci - takže jazyk Hopiov dokáže vraj lepšie ako angličtina popísať určité javy, ktoré sú predmetom štúdia modernej fyziky.“

„Encyklopédie popri relativizme poznávacom zaznamenávajú relativizmus kultúrny. To, že rozličné kultúry majú odlišné nie iba jazyky alebo mytológie, ale aj odlišné morálne koncepcie (všetky logicky odôvodniteľné v ich vlastnom prostredí), ako prví začal chápať najprv Montaigne a neskôr Locke, keď sa Európa dostala do užšieho kontaktu s inými kultúrami a začala na ne nahliadať kritickejšie.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Vyšiel pred niekoľkými rokmi, ale čítali ho nemnohí, lebo je napísaný v jazyku málo rozšírenom, ako je angličtina, čudesný román (román?) z pera Jakuba Yoycea, alebo Ioicea, ako píše Piovene, alebo Joycea. Pri pokuse oboznámiť s ním čitateľa (keď ho teraz majú k dispozícii vo francúzskom preklade) cítim sa natoľko v rozpakoch, v zajatí pocitov rovnako neusporiadaných, ako je neusporiadané dielo, ktoré ich vo mne vyvoláva, že budem postupovať vo forme útržkovitých poznámok, záznamov určených na ďalšie spracovanie, a dovolím si ich očíslovať, aby nevznikol dojem, že jednotlivé časti majú nasledovať po sebe v logickom a príčinnom slede.“

„Musí nám byť jasné, že pokiaľ ide o atómy, jazyk možno používať len ako v poézii.“

„Existujú len dva druhy jazykov: tie, na ktoré sa ľudia sťažujú, a tie, ktoré nikto nepoužíva.“

„Zvieratá nám ukazujú svojou prírodnou múdrosťou, že harmónia v prírode je kľúčom k súžitiu. Ak sa naučíme rozumieť ich jazyku bez slov a cítiť ich prítomnosť v našich životoch, otvoríme si cestu k vnútornej rovnováhe a vzájomnému porozumeniu.“

„Celkom chápem, prečo nemôžeme hovoriť o obsahu náboženstva objektivizujúcim jazykom. Rôzne náboženstvá sa snažia vyjadriť obsah v celkom odlišných duchovných formách, no to v skutočnosti nemusí znamenať, že jedna druhú popierajú. Možno by sme sa mali na tieto rôzne formy pozerať ako na vzájomne sa dopĺňajúce opisy, ktoré sa síce navzájom vylučujú, ale sú potrebné na vyjadrenie bohatých možností vyplývajúcich zo vzťahu človeka k ústrednému poriadku.“

„Náboženstvo pomáha robiť spoločenský život viac harmonickým; jeho najdôležitejšou úlohou je pripomínať nám cez jazyk obrazov a podobenstiev širší rámec, v ktorom sa odohráva náš život.“